lamprotornisS autorom publikácie Oravka, MUDr. Michalom Strakom, CSc, sme priniesli rozhovor o jeho knihe a oravkách. Michal Straka je však chovateľom mnohých exotických vtákov, ako aj iných drobných zvierat.

Ste dlhoročným chovateľom. Čo všetko chováte?
Chovateľom som od svojich 8 rokov. Vyrastal som v Bratislave vo vilovej štvrti nad hradom. Mali sme obrovskú záhradu a s otcom sme chovali králiky a hydinu. Momentálne chovám prevažne exotické vtáky. Mám pomerne nové chovateľské zariadenie s takmer dvomi desiatkami voliér s vnútornou (vykurovateľnou) časťou, ktoré sú spojené s vonkajšími preletovacími voliérami o dĺžke 5 metrov, šírke 1 metra a výške 3,5 metra. Okrem voliér disponujem s 36 boxovými klietkami pre chov zebričiek austrálskych, kanárikov, pestúnok japonských a iných drobných exotických vtákov. Z drobných (malých) exotov chovám v spoločnej voliére niekoľko párov motýlikov červenouchých, motýlikov granátových a astrildy červenokrké.

Z bodovaných drobných exotických vtákov za účelom chovu výstavných jedincov chovám zebričky austrálske v čiernolícej, mramorovanej a štandardnej sivej mutácii. zebricka australskaCieľom takéhoto riadeného chovu je získanie výstavných jedincov s vyžadovanými fenotypickými znakmi, aké sú uvedené v predpísanom štandarde. U výstavných zebričiek sa vyžaduje čo najväčšia veľkosť, maličký, červený zobáčik a správne vyfarbenie zodpovedajúce ich farebnému rázu. Z tohto dôvodu ponechávam v hniezde najlepších párov len jedno alebo dve mláďatká. Zbytok mláďat podkladám pod iné hniezdiace páry zebričiek. Je to veľká babračka. Moje zebričky pochádzajú od najlepšieho rakúskeho chovateľa, ktorý býva pomerne neďaleko od slovenských hraníc.

V poslednej dobe mi pribudlo i niekoľko párov spevavých (harckých) kanárikov, ktorých budem chovať pre radosť z chovu a ich spevu. Súťažiť s nimi na výstavách určite nebudem, lebo tento druh chovateľského športu vyžaduje úplne iný manažment chovu, hudobný sluch chovateľa a úžasné skúsenosti.

Vašou srdcovou záležitosťou je chov exotických škorcovitých a drozdovitých spevavcov, pochádzajúcich prevažne z Afriky. Akú starostlivosť si vyžadujú?
Ich chov je náročný, nakoľko prevažnú časť ich potravy predstavuje živý hmyz a ovocie, ktoré treba predkladať denne čerstvé. Z hmyzu kupujem, ale samozrejme i chovám, múčne červy a zofobasy. V obmedzenom množstve aj svrčky domáce a svrčky banánové. Je samozrejmé, že v súčasnej komerčnej dobe sú tieto krmivá prístupné i v sušených zmeskách, avšak bez živej potravy nie je hniezdenie a odchov mláďat možný. V čase núdze je možné predkladať i náhradnú potravu v podobe ochutenej varenej ryže, či rôznych máčaných piškót, ktoré tieto vtáky "berú". Pravda, ak sú na ne navyknuté. Avšak pri dobrej starostlivosti sa nám odvďačia svojím mimoriadne exotickým kovovo lesklým vzhľadom a neustálou motorickou aktivitou. Pre svoj mimoriadne atraktívny kovovo lesklý vzhľad je táto skupina škorcov rodu "Lamprotornis" nazývaná i africké metalické škorce. V súčasnej dobe je zaznamenaných i množstvo odchovov v zajatí, nakoľko ich držba a nakladanie s nimi nespadá pod reguláciu dohovorov a podmienok CITES.

Chováte aj holuby. Ktoré plemeno a ako dlho?
Z okrasných plemien holubov chovám už vyše 30 rokov naše najkrajšie národné plemeno, komárňanských kotrmeliakov. Toto plemeno pochádzajúce z Komárna sa chová na celom svete, vrátane USA, Kanady, v Spojených Arabských Emirátoch, v Kuvajte, v Číne, Austrálii a samozrejme v celej Európe. Približne 10 rokov som bol i predsedom Klubu chovateľov komárňanských kotrmeliakov na Slovensku. V tých časoch (1995-2005) mal náš klub vyše 30 členov a komárňanské kotrmeliaky sa chovali na celom Slovensku, vrátane východného a stredného Slovenska. Po roku 2005 sa klub presťahoval do Komárna, kde sa konajú aj jeho špeciálne výstavy. Na margo týchto skutočností, slovenskí chovatelia odmietajú vystavovanie v Komárne a v konečnom dôsledku i členstvo v takto lokalizovanom a organizovanom špeciálnom klube.

Michal StrakaNa tomto našom najkrajšom národnom plemene je zaujímavý fakt, že celosvetovo sa chová v dvoch základných fenotypických typoch hlavy a čiastočne i celého tela. Nám známy "európsky" typ predstavuje jeho krátkozobú formu s prekrásnou bohatou chocholkou v zadnej časti hlavy a krku. V tejto "krátkozobej" forme sa chová na Slovensku, Maďarsku, v krajinách bývalej Juhoslávie a Nemecku, ako aj vo Švajčiarsku a iných západoeurópskych krajinách. V USA, v Kanade, Austrálii a v Južnej Afrike sa chová v jeho dlhozobej forme s bohatším chochlíkom a kratšou postavou. Ako je to možné, že jedno plemeno je celosvetovo chované v takých rozdielnych typoch postáv ? Odpoveď je jednoduchá. V tridsiatych rokoch minulého storočia boli komárňanské kotrmeliaky vyvezené do USA, ešte pred ich kríženiami s krátkozobými plemenami holubov (orientálne a africké sovky, pražské krátkozobé letúne). Týmto počinom sa plemeno vyvíjalo v svojej americkej dlhozobej podobe a európskej krátkozobej podobe. Tieto a mnohé iné fakty z histórie vývoja plemena ako aj z pohľadu praktického chovu, vrátene niektorých kapitol z genetiky holubov prezentujem vo svojej 300 stranovej monografii o komárňanskom kotrmeliakovi, ktorá vyšla v roku 2017.

Aké ďalšie plemená holubov chováte?
Z iných plemien holubov chovám práchenské kániky, ktoré majú pôvod v západných Čechách v okolí miest Prachatice, Strakonice a Písek. Aktuálne som i predsedom Klubu chovateľov práchenských kánikov na Slovensku. Klub sme založili v roku 2006 a v súčasnosti združuje i chovateľov ďalšieho českého národného plemena českých cíbikov (čajok) a českých lysiek bielochvostých. Tajomníka klubu v súčasnosti "robí" známy chovateľ a hodnotiteľ holubov Mirko Zaňát zo Šajdíkových Humeniec na Záhorí. Chovám ich v čiernej farbe a modrej čiernopásavej farbe a kresbe.

Z "šľachtickej disciplíny" chovu holubov, ktorú predstavujú krátkozobé plemená, chovám pražské krátkozobé letúne a budapeštianske krátkozobé letúne. Pražské mám v žltej, červenej a čiernej farbe a sedlatej kresbe (ganzle). Pochádzajú od ich významného českého chovateľa a špičkového holubiarskeho odborníka Doc. Dr. Sylvestra Chrastila, od aktuálneho predsedu ich špeciálneho klubu Jirka Sudu ako aj od jedného z najznámejších chovateľov v Čechách a na Morave, od Sašu Veselého zo Ždanic. Z iných vzácnych plemien krátkozobých letúnov chovám budapeštianske krátkozobé, ktoré sú pôvodom od môjho kolegu Dr.Mariána Vedrodyho z Bratislavy. Z ich špeciálnej výstavy v maďarskom Monori som si doniesol aj budapeštianske krátkozobé v bocianikovej kresbe, avšak všetky mi behom štyroch dní zdochli, na adenovírusovú či rotavírusovú infekciu, ktoré neustále kolujú v chovoch holubov a preventívne očkovanie proti týmto ochoreniam nie je stále bežne dostupné. I v tomto roku môžeme očakávať kvôli týmto ochoreniam znížený počet vystavovaných holubov a obavy pred ich rozsiahlejšími nákupmi a transportami.

Venujete sa aj chovu králikov...
Z drobnochovateľských plemien králikov chovám zdrobnené králiky asi v desiatich kresbách a farbách. Už teraz, začiatkom januára, mám mláďatá od modrých, havanovitých, bielopesíkatých čiernych, čiernych a očakávam vrhy od saténových kamzičích (durýnskych), bielopesíkatých kuních a od "tedíkov", ktoré predstavujú dlhosrstú mutáciu zdrobnených králikov. Ich angorská srsť nedorastá kontinuálne celý rok, ale podlieha pĺznutiu, čím nie sme nútení tieto králičky strihať. Dúfam, že ÚOK pre chov králikov ich zaradí do nášho "Vzorníka", čím by sme sa stali treťou krajinou v EE a plemeno by splnilo kritéria pre zaradenie do "Vzorníka" EE.

Prečítajte si aj rozhovor s Michalom Strakom o knihe Oravka.