Michal StrakaOravka je naše jediné národné plemeno hrabavej hydiny. Tak ako napovedá jej pomenovanie, pochádza z Oravy. Ako základ tohto plemena boli pred 70 rokmi použité domáce sliepky z hornooravských obcí Zákamenné a Novoť. Tento rok bola o oravkách vydaná jedinečná, viac ako 300-stranová, publikácia. Prinášame vám rozhovor s jej autorom, MUDr. Michalom Strakom, CSc.

  • Michal Straka je vedúci katedry zubného lekárstva Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. Má vlastnú stomatologickú prax. Je dlhoročným chovateľom. V súčasnosti chová najmä exotické vtáctvo, holuby i králiky. Je autorom desiatok odborných článkov v domácich aj zahraničných periodikách. Okrem publikácie Oravka napísal aj knihu o jednom zo slovenských plemien holubov, komárňanskom kotrmeliakovi a knihu Spomienky.

Prečo ste sa rozhodli napísať knihu o oravkách?
Na Vašu otázku odpoviem otázkou: Môže publicisticky angažovaný chovateľ obísť jediné slovenské plemeno hrabavej hydiny, problematiku vzniku a šľachtenia oravky ? Odpoveď je jednoduchá: nemôže. Každé slovenské národné plemeno hospodárskych i drobnochovateľských zvierat má svoj príbeh vzniku, uznania i ďalšieho chovu. Tento príbeh treba nutne spracovať aj publicisticko-chovateľsky v atraktívnej literárnej a dokumentačnej forme, aby bol atraktívny pre širšie vrstvy chovateľov i nechovateľov, ktorým je problematika blízka. O tento rozmer svojej publikačnej činnosti som sa snažil vo všetkých mojich troch chovateľských monografiách, ktoré takmer výhradne pojednávajú o slovenských národných plemenách. Oravka a komárňanský kotrmeliak sú najrozšírenejšími národnými plemenami hydiny a okrasných holubov v rámci Slovenska, ako aj celosvetovo (komárňanský kotrmeliak). Teší, že niektorí z najvýznamnejších hydinárskych odborníkov odporúčajú knihu "Oravka" ako stredoškolský a vysokoškolský učebný text.

Čo všetko môže čitateľ vo Vašej publikácii nájsť?
kniha oravkaPublikácia je rozdelená do štyroch obsahovo tematických oddelení. V prvej časti sa zaoberám základnými motivačnými faktormi jej prvého šľachtiteľa, Ing. Babuškina. Existujú tri základné motivačné faktory: 1. Spoločenská a chovateľská potreba vytvorenia vhodného plemena pre podhorské oblasti. 2. Kríženie čistokrvných plemien a vznik heterózy. Tento faktor podmienil šľachtiteľa ku kríženiam pôvodných sliepok z Oravy s čistokrvnými úžitkovými plemenami tej doby a po tretie to bol "Vzor sovietskych šľachtiteľov", ktorým bola poplatná doba v šľachtení hospodárskych zvierat v polovici 20. storočia, či sa to niekomu páči alebo nie. V prvej najrozsiahlejšej časti sa venujem práve rôznym šľachtiteľsko-plemenárskym postupom, ktoré boli aplikované. Podstatná je i kapitola o oficiálnom uznaní oravky a ďalšom fixovaní znakov a úžitkových vlastností. Uznávanie nových farebných rázov po roku 2005 je spojené i so stručným načrtnutím genetiky príslušného farebného rázu a nakoniec je kapitola o Klube chovateľov oravky na Slovensku.

Ako dlho trvalo napísať takú podrobnú a rozsiahlu publikáciu?
Knihu som písal jeden rok, každý deň okolo päť hodín. Nakoľko chodím do dvoch zamestnaní, tak písanie začínam okolo tretej alebo štvrtej hodiny ráno. Ráno sa mi výborne píše, mozog je oddýchnutý, invencia prichádza a všade je božské ticho.

Odkiaľ ste čerpali informácie?
V monografii sú použité zdroje z chovateľských a hydinárskych periodík za posledných takmer 70 rokov v slovenskej i českej odbornej literatúre. Ďalej boli použité zdroje z piatich diplomových prác študentov SPU, ktorí sa zaoberali oravkou. Bola použitá i obrovská agenda z Klubu chovateľov oravky (KCHO), ktorú vlastnil Ing. Emil Fuska, dlhoročný funkcionár KCHO. Boli použité i genetické a iné štúdie v anglickom jazyku, ktoré sa zaoberali genetikou a úžitkovými vlastnosťami kur domácich. Veľmi pomohli poznámky od šľachtiteľov oravky Ing. Cyrila Hrnčára, Jaroslava Čelka, Ing. Štefana Henžela, Ing. Jána Kadíka, priateľa Mičku, Dušana Barlíka a mnohých ďalších chovateľov. Vychádzal som i z elektronických vedeckých báz z hydinárskeho, zootechnického a krmovinárskeho odboru.

Aké sú reakcie na knihu?
Reakcie sú výborné. Knihu predávajú renomované kníhkupectvá.

Aké sú rady pre začínajúcich chovateľov?
Ak chovateľ začína s chovom oraviek, rodičovský materiál nech si kupuje len od vynikajúcich chovateľov, ktorí vystavujú na špeciálnych výstavách KCHO. Adresy sú na webovej stránke klubu. Je dobré mať na pamäti, že všetky veľké farebné a kresbové rázy majú i zdrobnené formy oraviek, čo je výhodné pre chovateľov s menšími priestorovými možnosťami. Niektoré farebné rázy (biele, čierne, rodosfarbené) sú lepšie exteriérovo zastabilizované ako žltohnedé oravky, čo je výhodné pre chovateľov začiatočníkov.

Môžete čitateľom stručne vysvetliť pôvod oravky?
Za základ šľachtenia oravky bolo vybraných 32 domácich sliepok z obce Zákamenné a 25 sliepok z obce Novoť. Tento použitý plemenný materiál (ak to tak môžeme nazvať) býva často pomerne hanlivo nazývaný "hnojové sliepky". Sliepky do ďalšieho šľachtenia boli zaradené a pomenované po svojich predošlých majiteľkách. Tak napríklad, sliepka od chovateľky Plaskurovej sa nazývala "Plaskurka", či sliepka od chovateľky Rončákovej dostala meno "Rončáčka". Fenotypicky, ale aj geneticky to bol úžasne heterogénny materiál, čo sa neskôr prejavilo v príbuzenskej plemenitbe, kde neznáme recesívne gény, vrátane možných interakcií boli postupne vyštepované. Tieto pôvodné oravské sliepky boli viac razy krížené s kohútmi wyandotiek bielych a rodajlendiek za účelom zvýšenia ich úžitkových vlastností, čo sa nakoniec aj podarilo. Avšak, zaostávalo zjednotenie exteriéru. Preto v hlavných šľachtiteľských líniách boli plemenné sliepky viac razy párené s kohútmi hempšíriek, čím v generácii F1 prišlo (podľa 1. Menedelovho zákona) k určitému stupňu uniformity, ktorá však v ďalšej plemenitbe nemala dlhé trvanie. V snahe vyčistiť chovné kmene, hlavní šľachtitelia navrhovali príbuzenskú plemenitbu s následnou prísnou selekciou, ale drobnochovatelia tento algoritmus nedodržali a oravky krížili s inými nevhodnými plemenami (drážďanka, šumavanka), čo značne skomplikovalo ďalšie šľachtenie. Následky nevhodných krížení môžeme sledovať dodnes, hlavne pri uplatňovaní príbuzenskej plemenitby.

Ktoré farebné rázy sú novo šľachtené?
Sú to všetky farebné rázy okrem základnej žltohnedej farby v chove oraviek "veľkých" i zdrobnených. Jedná sa o tieto farebné rázy: biele, čierne, rodosfarbené a krahulcové.

Pripravujete ďalšie publikácie s drobnochovateľskou tematikou?
V počítači mám rozpísanú monografiu o chove mäkkozobých spevavcov (softbills) z čeľade škorcovitých (Sturnidae), či monografiu o chove pestúnok japonských. Pripravujem si materiály o chove a genetike niektorých plemien králikov.

  • Srdečne pozdravujem čitateľov vašej webovej stránky a želám im v novej začínajúcej chovnej sezóne 2019 mnoho pekných odchovov a veľa radosti a uvoľnenia z chovu na našich dvoroch a voliérach.
    Michal Straka

Viac o chovateľských skúsenostiach Michala Straku sa dočítate v článku Pohľad do chovateľského sveta Michala Straku.

Reportáž o oravke a knihe Oravka bola odvysielaná aj v relácii Farmárska revue: