„ Ušľachtilosť a krása koní nás vedie k tomu, aby sme začali premýšľať sami nad sebou.“ Tak znie osobné krédo Dalibora Gregora, fotografa, spisovateľa a cestovateľa. Známy je nielen vo svojej domovskej krajine, v Čechách, ale najmä v zahraničí. Svojej záľube sa venoval od detstva. Postupom času sa vypracoval na profesionála, ktorého si dnes na svoj dvor pozýva aj dánska kráľovská rodina. Dalibor Gregor vo svojom civilnom živote pracuje ako profesor na strednej škole. Popri fotografovaní založil v roku 1991 vydavateľstvo so sídlom v Opave a internetový obchod „Lidé – koně - umění“, v ktorom vydáva najmä knihy o koňoch. Na trh uviedol už viac ako 75 publikácií. V posledných rokoch sa venuje aj fotografovaniu folklóru a publikačnej činnosti v tejto oblasti.

Väčšina jeho kníh vychádza z ciest za koňmi, ktoré podniká po celej Európe. Francúzsko, Španielsko, Slovinsko, Dánsko, či Švédsko. To sú len niektoré krajiny.

V posledných rokoch sa ako fotograf zúčastnil aj natáčania televíznych relácií Českej televízie. V road movie „Českem na koňském hřbetu“, kde bola predstavená jazdecká turistika, jazdecké športy a história a súčasnosť chovu koní v Českej republike. Ako aj v dokumente „ Ve službách králů“, ktorý zachytáva využitie starokladrubských koní na kráľovských dvoroch Dánskeho a Švédskeho kráľovstva.

Kráľovské kone

Starokladrubský kôň chovateľa David Haitla. Foto © Dalibor GregorVo viacerých svojich knihách a potulkách po Európe sa Dalibor Gregor venuje plemenám koní, ktoré slúžili alebo dodnes slúžia na kráľovských dvoroch. Spomeniem starokladrubské kone, lipicany, či andalúzske kone. Prostredníctvom nádherných fotografií prerozpráva čitateľom svoje zážitky z putovania za týmito ušľachtilými zvieratami.

V Dánskej Kodani mal možnosť nahliadnuť do kráľovských stajní, pozorovať každodennú prácu a tréningy starokladrubských koní, či dokumentovať oficiálne ceremónie a udalosti, ktorých sa zúčastňovala švédska kráľovná Margrethe II. Vo svojich publikáciách prináša aj pohľad do Národného žrebčína Kladruby nad Labem, kde sa starokladrubské kone chovajú viac než 400 rokov. Toto najstaršie pôvodné české plemeno koní bolo šľachtené špeciálne ako záprahový kôň pre cisárov a kráľov.

V španielskej Andalúzii zdokumentoval činnosť Kráľovskej andalúzskej školy jazdeckého umenia. Andalúzsky kôň, známy aj ako čistý španielsky kôň, bol obľúbeným jazdeckým koňom európskych panovníkov. V súčasnosti sa využíva najmä na drezúru, ale aj ako záprahový kôň, na zaháňanie dobytka, koridu, rekreačné účely a parkúrové skákanie. Andalúzsky kôň má ušľachtilý vzhľad, elegantnú, silnú stavbu tela, dlhú, hustú hrivu a hustý chvost. Je učenlivý, priateľský, pracovitý a vytrvalý.

V knihách Dalibora Gregora nesmie chýbať žrebčín v slovinskej Lipici, do ktorej sa neustále rád vracia. Lipicany sú jedno z najstarších kultúrnych plemien koní na svete. Boli vyšľachtené ako silné a zároveň elegantné kone určené pre zapriahanie do cestovných a ceremoniálnych kočiarov. Taktiež slúžili pre jazdecké využitie v šľachtických rodinách. Od založenia žrebčína v Lipici v roku 1580 sa chov lipicana rozšíril do mnohých európskych krajín, vrátane Slovenska. Originálne lipicanské kobylky a kmeňový žrebec boli do žrebčína v Topoľčiankach dovezené v roku 1921. V topoľčianskom chove sa osvedčili a prispeli k vybudovaniu dnešného stáda, ktoré predstavuje slovenský genofond lipicana.

Chov lipicanov a ich využitie majú v Topoľčiankach svoje významné špecifiká, ktoré od roku 2003 zabezpečuje „Klasická jazdecká škola v Topoľčiankach“. Okrem klasickej drezúry podľa viedenskej školy a drezúry koní na dlhých opratách, sa v Topoľčiankach špecializujú aj na mnohopočetné záprahy s lipicanmi.

Lipicany v slovinskom žrebčíne v mestečku Lipica. Foto © Dalibor GregorPlemeno lipican bolo v decembri 2022 zapísané do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Slovensko spolu s ďalšími siedmimi krajinami uspelo so spoločnou nomináciou “Tradície spojené s chovom koní plemena lipican“.

Lipicany v Národnom žrebčíne v Topoľčiankach Dalibor Gregor fotil pri mnohých príležitostiach. Pochopiteľne ich uverejnil aj vo viacerých svojich publikáciách.

Jeho fotografie nájdete aj v našej knihe Slovenský statok, čo si veľmi cením. Hneď v prvej kapitole o chove koní na Slovensku, môžete obdivovať krásu koní plemena starokladrubský kôň, anglický plnokrvník, lipican, nonius, Shagya arab a slovenský teplokrvník, zachytenú objektívom fotografa koní – Dalibora Gregora.

Knihu Slovenský statok si môžete objednať TU.

Publikácia Slovenský statok - Slovenské plemená hospodárskych zvierat na viac ako 450 stranách poskytuje komplexný prehľad našich národných plemien hospodársky významných zvierat - koní, hovädzieho dobytka, oviec, kôz, hydiny, králikov, holubov a včiel. Publikácia bola v lete 2022 ocenená Zlatým kosákom, ocenením odbornej komisie najväčšej poľnohospodárskej výstavy Agrokomplex.

" Kapitola venovaná koňom plošne mapuje širokú plejádu plemien koní chovaných na území Slovenska, ich históriu s procesom šľachtenia i tvorby nových plemien. Podrobne popisuje nielen históriu, ale aj súčasnosť chovu koní na Slovensku a aktuálny stav populácie jednotlivých plemien. V odbornej hipologickej literatúre zaujme určite svoje miesto a stane sa zdrojom poznania a obohatenia vedomostí v tak náročnom, špecifickom, ale krásnom odvetví poľnohospodárstva - v chove koní." povedal Ing. Emil Kovalčík, PhD., vedúci plemennej knihy a marketingu v Národnom žrebčíne Topoľčianky, vo svojom recenznom posudku na knihu Slovenský statok.

František Staňo, OZ Chováme doma

Zdroje: https://eshop.foto-gregor.com/knihy-o-konich_1.html
https://foto-gregor.com/
https://www.nhkladruby.cz/starokladrubsky-kun,
https://www.vaschovatel.sk/blog/1512-andaluzsky-kon-elegantny-za-vsetkych-okolnosti.html
https://beliana.sav.sk/heslo/andaluzsky-kon
https://www.nztopolcianky.sk/informacie/clanky/1297-historicka-chvila-pre-narodny-zrebcin-topolcianky,
Straka M.: Slovenský statok. Slovenské plemená hospodárskych zvierat, 2022
foto © Dalibor Gregor