História a súčasnosť slovenských plemien husí

Slovenská biela hus vznikla koncom prvej polovice 20. storočia krížením miestnych husí s maďarskými a emdenskými husami. Suchovská hus bola vyšľachtená na konci 80. rokov (uznaná v roku 1995) krížením domácich (žltých) husí s tulúzskymi, landeskými a pomoranskými husami. Chov týchto plemien sa sústreďoval najmä v západnej časti Slovenska, kde boli plemená pôvodne vyšľachtené. V súčasnosti možno nájsť uznané chovy aj na strednom a východnom Slovensku.

Chov husí sa dostal v posledných desaťročiach na okraj záujmu. Negatívnych faktorov je mnoho. Od pracovnej vyťaženosti chovateľov až po zmenu rázu slovenskej dediny a susedských vzťahov. V súčasnosti sa počty registrovaných gunárov i husí pri oboch plemenách pohybujú v desiatkach, celkové počty zvierat v stovkách jedincov. Z pohľadu početnosti preto hodnotíme obe plemená ako ohrozené. Dobrou správou je len to, že tieto počty sú v posledných rokoch stabilné a neklesajú.

Čo hovoria chovatelia husí

V roku 2018 bolo Slovenským zväzom chovateľov (SZCH) uznaných osem chovov slovenskej bielej a jedenásť chovov suchovskej husi. Chovateľov týchto plemien je však samozrejme viac. Prieskum NPPC – VÚŽV Nitra medzi uznanými chovateľmi poukázal, že dôležitou motiváciou pre výber týchto plemien je, okrem iného, nenáročnosť a vhodnosť týchto plemien pre podmienky drobnochovu. Husi sú pastevného typu a v drvivej väčšine prípadov chovatelia uviedli, že nevyužívajú nútený výkrm (tzv. štopkanie). Zvieratám stačí prídavok kukurice dva týždne pre zabitím. Výberu suchovskej husi navyše nahráva pohlavný dimorfizmus, teda rozdielnosť vo vzhľade samcov a samíc (gunáre sú svetlejšie než husi).

Dôležitou a cenenou vlastnosťou zvierat je zachovaný pud kvokavosti. To znamená, že hus vysedí a vyvedie svoje potomstvo samostatne. Len zopár chovateľov využíva liahnutie v liahni. To sa využíva najmä v prípadoch, keď chovateľ chce vyvolať druhú znášku a vajcia pred zasadnutím husi odoberá. Niektorí chovatelia pre navodenie druhej znášky odoberajú vyliahnuté húsatá. V roku 2018 uvádzali chovatelia slovenskej bielej husi znášku 9 – 15 vajec, chovatelia suchovskej husi 11 – 17 vajec. Aj keď je známe, že hus počas znášky znáša vajce každý druhý deň, niektorí chovatelia upozorňujú, že pri slovenskej bielej husi sa tento interval môže predĺžiť.

Väčšina chovateľov chová jeden až dva kmene (1 kmeň = 1 gunár a 1 – 2 husi). V prípade dvoch husí a jedného gunára chovatelia upozornili na zníženú oplodnenosť vajec. V prípade viacerých husí, ktoré súčasne sedia na vajciach, chovatelia jednoznačne uviedli potrebu ich oddelenia. Potom, čo prvá hus vyvedie svoje húsatá, totiž väčšinou aj druhá hus opúšťa svoje hniezdo (predčasne).

Je všeobecne známe, že využívanie peria z husí úplne ustúpilo. Chovatelia uviedli, že jediným využitým artiklom po mäse sú krídla. Tie využívajú predovšetkým včelári. Okrem toho sa nájdu chovatelia, ktorí využívajú aj silnejšie perie na výrobu „pierok“ na mastenie pre gazdinky.

Ing. Ján Tomka, PhD., Odbor systémov chovu, šľachtenia a kvality produktov, Výskumný ústav živočíšnej výroby Nitra, NPPC

Prečítajte si aj ďalší článok o slovenskej bielej husi.

O slovenskej bielej husi sa dočítate aj v jedinečnej publikácii SLOVENSKÝ STATOK. Objednať si ju môžete TU.