Tieto boli kedysi chované v starej Bratislave. V súčasnosti nadšenci tohto plemena pracujú na jeho oživení. Expozícia bratislavských krátkozobých letúnov bola vystavená minulý rok (2023) na národnej výstave v Nitre. Štandard plemena sa v tej dobe pripravoval a po konzultáciách boli do jeho pracovnej verzie zapracované prvé pripomienky chovateľov, odborníkov a hodnotiteľov. Informácie o bratislavskom krátkozobom letúnovi a jeho histórii priamo na výstave poskytovali chovatelia František Klubník a Michal Straka. „Prešporského purclíka“, ako ho tiež nazývajú, dnes chová už sedem chovateľov.

V 19. storočí bola centrom strednej Európy Viedeň. Viedeň určovala aj chovateľské trendy, vrátane holubárstva. Veľmi dôležitú úlohu však zohrávala aj Bratislava, vtedajší Prešporok. Historické písomnosti dokazujú, že medzi viedenskými a prešporskými chovateľmi krátkozobých holubov existovala úzka spolupráca. V oblasti holubárstva mali významné postavenie aj ďalšie historické mestá – Praha a Budapešť. Chovatelia purclíkov (z nemeckého „Burzel“ alebo „Burcel“, čo sú výrazy pre drobných lietavých holubov) v týchto štyroch aglomeráciách sa navzájom ovplyvňovali.

Do súčasnosti sa z týchto krátkozobých purclíkov zachovali tri podobné plemená - pražský krátkozobý letún, viedenský krátkozobý letún a budapeštiansky krátkozobý letún. Uznávací proces toho štvrtého - prešporského, teda bratislavského práve prebieha.

Chov krátkozobých letúnov bol v Prešporku veľmi rozšírený. Centrom ich chovu bola mestská štvrť Vydrica (Zuckermandel). Ako uvádza Michal Straka: „Ondrej Pavliš napočítal na Hradnom vrchu a v podhradí v Starom meste 80 chovateľov krátkozobých holubov.“ Chovatelia holubov založili aj špeciálne chovateľské organizácie, ako Zemský Klub pěstitelov holubov v Bratislave, ktorý vznikol v roku 1924 a mal celoslovenskú pôsobnosť. Chov krátkozobých holubov zastrešovala špeciálna organizácia s názvom I. Pressburger Tümmler Tauben Klub.

Medzi najvýznamnejších chovateľov, ktorí do súčasnej doby zachovali pôvodné typy bratislavských krátkokozobých letúnov, patril pred niekoľkými rokmi zosnulý Ján Grecký a v súčasnosti stále aktívne pôsobiaci František Klubník, ktorého purclíky boli vystavené na spomínanej národnej výstave v Nitre a ktorý svoje holuby ďalej poskytol aj do chovu Michalovi Strakovi.

MUDr. Michal Straka, CSc. je dlhoročným chovateľom. V súčasnosti chová najmä exotické vtáctvo, holuby, hydinu a králiky. O jeho chovateľskej vášni sa viac dočítate v rozhovore s ním na našom webe. Je tiež autorom viacerých chovateľských publikácií. V roku 2022 sme spolu vydali knihu Slovenský statok – slovenské plemená hospodárskych zvierat, ktorá na 450 stranách poskytuje komplexný prehľad našich národných plemien hospodársky významných zvierat - koní, hovädzieho dobytka, oviec, kôz, hydiny, králikov, holubov a včiel. Dočítate sa v nej o ich histórii, pôvode, procese šľachtenia, nájdete v nej charakteristiku jednotlivých plemien, ako aj informácie o aktuálnom stave chovu. Texty sú doplnené množstvom fotografií. Kniha bola v roku 2022 ocenená Zlatým kosákom, ocenením odbornej komisie najväčšej poľnohospodárskej výstavy Agrokomplex.

František Staňo, OZ Chováme doma, 21.2.2024

Použité boli podklady od MUDr. Michala Straku, CSc. a z článku Ing. Aleša Bukovského (Purclíci v dobách mocnářství, Chovatel 11/2018)
Fotogaléria: Aleš Bukovský