Na začiatku roka som navštívil priateľa chovateľa Michala Straku. Okrem iného sme sa rozprávali o šľachtení plemena veľkomoravská sliepka. Šľachtenie tohto plemena prebieha v dvoch chovoch. V Českej republike a na Slovensku. V Čechách je to chov Aleša Bukovského z Plzne a u nás práve chov Michala Straku v Moravskom Svätom Jáne. Hlavným poradcom chovu je vedúci ÚOK SZCH hydina, Jozef Špaňúr.
Veľkomoravská sliepka a jej prepojenie s históriou
Chov sliepok na našom území bol rozšírený už v období Veľkomoravskej ríše, ktorej meno toto novošľachtené plemeno nesie. Dôkazom sú dodnes zachované škrupiny vajec v hroboch z 9. storočia, ktoré boli, ako symbol znovuzrodenia, vkladané do hrobovej výbavy zosnulých.
V hradišti svätého Hypolita pri Znojme sa zachovalo dokonca celé slepačie vajce. Zachovať ho v celku sa podarilo vďaka tomu, že bolo uložené v keramickej nádobe. Toto viac ako tisícročné vajce sa stalo zlatým klincom expozície. Ako uviedol docent Bohuslav Klíma z Katedry histórie Pedagogickej fakulty Masarykovej univerzity: „Umiestnenie slepačieho vajca po boku nebožtíka bolo pomerne časté. Najmä v hroboch detí. Pravdepodobne sa jednalo o symbolické vyjadrenie vzniku nového života.“ Historikom sa z tohto vajca podarilo odobrať aj vzorky uschnutého žĺtku a bielka. Tu ma zaujala poznámka docenta Klímu, ktorý dodáva: „ Vďaka nám bude v budúcnosti trebárs možné znovu vzkriesiť veľkomoravskú sliepku.“
Na prelome 19. a 20. storočia boli na území dnešnej Českej republiky a Slovenska chované pôvodné krajové plemená sliepok, ktoré boli neskôr vytláčané modernými plemenami z Veľkej Británie alebo Ameriky. V druhej polovici 19. storočia sa dokonca hovorilo o možnom zániku vtedajších pôvodných krajových rázov sliepok. Neskôr z nich boli regenerované a následne uznané tri domáce plemená - česká sliepka, oravka a šumavanka.
Typ a exteriér krajových sliepok bol variabilný. Na jednej strane sa v dostupných prameňoch uvádzajú pôvodné zdrobnelé krajové sliepky. Na strane druhej sa chovala moravská sliepka, ktorá sa vyznačovala mohutným telesným rámcom, dobrou mäsovou úžitkovosťou, dobrou zimnou znáškou, veľmi peknou zlatou kropenatou kresbou, bohatým operením, nízkym postojom, nižším hrebeňom, červenými ušnicami a bridlicovo sfarbenými nohami.
Moravská sliepka bola v 19. storočí regenerovaná Karlom Škodom. Moravskú sliepku získal, spoločne so svojimi priateľmi, z jedincov privezených z moravskoslovenského pohraničia na Valašsku. Neskôr bola ďalej zošľachťovaná v chovateľskej organizácii v Plzni, ktorej ju Škoda pre nedostatok miesta vo svojom chovateľskom areáli daroval. Táto však z ekonomických dôvodov časom zanikla a s ňou aj prešľachtená moravská sliepka. Jej gény ale ostali zachované v českej sliepke, u ktorej sa stále objavujú mohutní jedinci, vážiaci viac ako tri kilogramy, majúci podobné telesné znaky ako moravská sliepka. Práve tento fakt bol podnetom pre prvú etapu šľachtenia veľkomoravskej sliepky.
Spôsob šľachtenia veľkomoravskej sliepky
Jedince F1 línie u Michala StrakuŠľachtenie bolo zahájené v roku 2012. Ako základný plemenný materiál boli použité česká sliepka zlatokropenatá, oravka, šumavanka a orpingtonka.
Prvá etapa šľachtenia, ktorá prebiehala do roku 2022 v chove Aleša Bukovského, bola zameraná na líniu českej sliepky. Cieľom bolo zväčšiť telesný rámec v rámci jej vzorníkovej variability.
Druhá etapa sa začala v roku 2023. Šľachtenie prebieha v nasledovných líniách:
• Línia Zuska 1, línia Zuska 2
Prvá linia vznikla krížením českej sliepky a oravky, druhá pri použití opačného pohlavia.
• Línia Eisenreich
Vznikla krížením kohúta českej sliepky zlatej kropenatej a sliepok šumavanky.
• Línia Strnad
Vznikla krížením kohúta oravky a sliepok šumavanky.
• Línia orpingtonka
Vznikne recipročným krížením kohútov česká sliepka a sliepok orpingtoniek.
Michal StrakaMUDr. Michal Straka, CSc. je dlhoročným chovateľom. V súčasnosti chová najmä exotické vtáctvo, holuby, hydinu a králiky. O jeho chovateľskej vášni sa viac dočítate v rozhovore s ním na našom webe. Je tiež autorom viacerých chovateľských publikácií. V roku 2022 sme spolu vydali knihu Slovenský statok – slovenské plemená hospodárskych zvierat, ktorá na 450 stranách poskytuje komplexný prehľad našich národných plemien hospodársky významných zvierat - koní, hovädzieho dobytka, oviec, kôz, hydiny, králikov, holubov a včiel. Dočítate sa v nej o ich histórii, pôvode, procese šľachtenia, nájdete v nej charakteristiku jednotlivých plemien, ako aj informácie o aktuálnom stave chovu. Texty sú doplnené množstvom fotografií. Kniha bola v roku 2022 ocenená Zlatým kosákom, ocenením odbornej komisie najväčšej poľnohospodárskej výstavy Agrokomplex.
František Staňo, OZ Chováme doma, 14.1.2024
Použité zdroje: časopis Chovatel, rozhovor s Michalom Strakom, https://www.idnes.cz/cestovani/po-cesku/muzeum-velke-moravy-znojmo-hradiste-svateho-hypolita.A170510_083156_po-cesku_hig
