Mliekom sa nestravujú len kojenci, ale aj dospelí ľudia. Mlieko je vlastne výživový ochranný prostriedok s najširším účinným spektrom. Vážme si mlieko, je to skutočný dar prírody pre výživu ľudstva. Už len jeho hlavné zložky – bielkoviny, tuk, mliečny cukor, minerálne látky a tiež esenciálne látky, vitamíny a iné dôležité látky – tvoria komplexnú vyváženú potravinu pre všetky vekové i zdravotné kategórie ľudí. K zdravej výžive prispievajú i tzv. živé mliečne kultúry so svojimi probiotickými vlastnosťami, ktoré významnou mierou obohacujú nielen chuťovú stránku fermentovaných mliečnych výrobkov, ale najmä svojou biologickou hodnotou významne pozitívne ovplyvňujú ľudský výživový metabolizmus a tým aj zdravie. Pomáhajú liečiť napríklad zažívacie problémy, problémy s tlakom, dokonca vplývajú na potlačenie rakoviny. O týchto účinkoch by práve lekári a odborníci na výživu mohli dlho hovoriť.

Z uvedených dôvodov o prínose mlieka pre zdravie, významní lekári z celého sveta a odborníci vo výžive zaviedli, na medzinárodnej konferencii vo Švajčiarsku v Interlakene v roku 1957, oslavu zdravotného prínosu mlieka a mliečnych výrobkov „Svetový deň mlieka“. Táto oslava v posledných rokoch pripadla na obdobie okolo 1. júna, keď je aj Medzinárodný deň detí, nakoľko práve u detí je najpotrebnejšie si zvykať na mliečnu stravu. Treba si pripomenúť, že Svetový deň mlieka nevznikol na podporu mliekarov, ale na podporu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov pre zdravie ľudí.

Hlavné úlohy Svetového dňa mlieka

Hlavné úlohy vyplývajúce z poslania Svetového dňa mlieka sú:

• Konzumáciou mliečnych výrobkov pomôcť ľuďom k zdravej výžive a pri riešení ich zdravotných problémov.
• Účinnejšie presadzovať zdravú mliečnu výživu, najmä u mládeže v školách.
• Zvýšiť spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov na požadovanú zdravotnú úroveň.

S oslavou Svetového dňa mlieka sa začalo už v povojnových rokoch, keď bolo potrebné zvýšiť spotrebu mlieka a tak zabezpečiť dostatok potrebných výživných látok, hlavne pre zdravotne ohrozené skupiny obyvateľstva. Význam mlieka však narastal i neskôr, keď sa neustále dokazovalo, že mlieko a mliečne výrobky sú skutočným nezastupiteľným zdrojom potrebných výživových látok. Z toho dôvodu sa všade vo svete robili a robia mnohé propagačné a vzdelávacie akcie na zvýraznenie prínosu mlieka pre zdravie a na zvýšenie jeho spotreby. Mnohé propagačné akcie na podporu spotreby mliečnych výrobkov sa dlhé roky robili aj u nás. Žiaľ, v porevolučnej dobe nastal u nás prudký pokles živočíšnej výroby a s tým spojenej výroby domácich potravín a zároveň aj značný pokles spotreby mliečnych výrobkov. Slovensko sa stalo nesebestačné i v produkcii mlieka a mliečnych výrobkov a je odkázané na dovoz zo zahraničia.

Spotreba mliečnych výrobkov vo svete rastie

Vo svete však každoročne narastá spotreba mliečnych výrobkov o vyše 2 % a podľa posledných štatistík Medzinárodnej mliekarskej federácie priemerná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov bola 118,2 kg na osobu a rok (prudko narastá spotreba mlieka najmä v Ázii). Priemerná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov v Európe je až 283 kg na osobu a rok. Pritom na Slovensku bola spotreba v posledných rokoch iba 187 kg na osobu a rok. Z toho spotreba ovčieho mlieka je iba 2,3 kg a kozieho mlieka iba 0,7 kg na osobu a rok (spotreba v EÚ je až do 6 kg ovčieho a kozieho mlieka na osobu a rok). Je skutočnosťou, že Slovensko od roku 1990 veľmi zaostalo za vyspelými štátmi Európy i sveta nielen vo výrobe, ale aj v spotrebe mlieka a mliečnych výrobkov.

U nás je odporúčaná spotreba mliečnych výrobkov iba 220 kg na osobu a rok a ani túto hranicu sme nedokázali prekonať. Na Slovensku máme v rámci všetkých štátov EÚ najnižšiu produkciu mlieka v prepočte na obyvateľa a máme tiež jednu z najnižších úrovní spotreby mlieka a mliečnych výrobkov. Hoci sa zvýšila spotreba syrov na 14 kg na osobu (vrátane tvarohov a tavených syrov), v EÚ je spotreba syrov bez tvarohov a tavených syrov vyše 25 až 32 kg na osobu a rok. Podobne je to aj so spotrebou kyslomliečnych výrobkov. Pokiaľ u nás je spotreba kyslomliečnych výrobkov 14 kg na osobu a rok, v ostatnej Európe je to až vyše 30 kg na osobu a rok.

Aké sú pravdepodobné príčiny nízkej spotreby mliečnych výrobkov na Slovensku?

Pravdepodobné príčiny nízkej spotreby mliečnych výrobkov sú v podceňovaní a v neznalosti zdravotného prínosu mlieka a mliečnych výrobkov pre zdravie ľudí, v presadzovaní rastlinných produktov ako náhrady mlieka, v nízkej propagácii mlieka na školách, ako aj v dôsledku nízkeho využitia mliečnych výrobkov v domácnostiach i vo verejnom stravovaní.

Žiaľ, mlieko a aj mnohé mliečne výrobky majú u nás aj veľa neprajníkov a možno im mnohé výrobky nechutia, alebo trpia alergiou. Je samozrejmé, že takíto ľudia by mali konzumovať iné doporučené potraviny. Nemali by sme však podľahnúť negatívnej propagácii mliečnych výrobkov, tvrdeniam ako napríklad: mlieko zahlieňuje, že obsahuje veľa éčok, že je vhodné iba pre kojencov, atď. Tieto výčitky sú väčšinou neodôvodnené. 

Na trhu máme v súčasnosti už bohatý sortiment priemyselne i farmársky vyrobených mliečnych výrobkov. Je potrebné si vybrať pre každú vekovú i zdravotnú skupinu ľudí to, čo je najlepšie pre ich zdravie. Nedajme sa zlákať lacnými mliečnymi výrobkami, ktoré sú prevažne iba analógy mlieka.

Mali by sme viac konzumovať fermentované mliečne výrobky, ako sú kyslomliečne nápoje a syry, najmä dobre vykysnuté a vyzreté. Obzvlášť aktuálne je zvýšiť spotrebu mliečnych výrobkov z ovčieho a kozieho mlieka, lebo tieto výrobky majú vďaka ich zloženiu vynikajúci zdravotný prínos.

V posledných rokoch sa menej propagovala potreba konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov a prejavilo sa to i v tom, že sme vo výrobe, ale aj v spotrebe mliečnych výrobkov na posledných miestach v Európe. Pritom je dobre známe, že v krajinách s podstatne vyššou spotrebou mliečnych výrobkov, sa ľudia dožívajú aj vyššieho veku, nemajú toľko srdcovocievnych a onkologických ochorení a netrpia ani obezitou.

Svetový deň mlieka nám dáva príležitosť na podporu zvýšenia spotreby zdravých mliečnych výrobkov

Preto bude potrebné rôznymi podpornými akciami zvyšovať najmä domácu spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov na odporúčanú dávku, aspoň na 220 až 260 kg/osobu/rok.
Však mnohí si ešte pamätáme, že v každom meste boli u nás mliečne bary, ktoré boli veľmi obľúbené najmä mládežou. Tieto už takmer zanikli. V mliečnych baroch sa predávali rôzne mliečne ochutené kyslomliečne i sladké nápoje, džúsy, bohatý výber špecialít z tvarohu, syrov, šľahačky a pod. Tiež v školských jedálňach i bufetoch bolo podstatne viac mliečnych výrobkov. Obľúbené bolo najmä kakaové mlieko.

Na rozdiel od zahraničia v našich reštauráciách, v motorestoch a v iných stravovacích zariadeniach niet takmer žiadnych kyslomliečnych nápojov, ktoré by sa mali ponúkať k mnohým jedlám, hlavne pre deti, šoférov a pod. Mnohé naše stravovacie zariadenia, ako aj mnohí spotrebitelia v domácnostiach, nepoznajú všetky možnosti využívania mliečnych nápojov a syrov pri výrobe veľmi vyhľadávaných jedál. V zahraničí sa mliečne výrobky podstatne viac využívajú pri príprave polievok, rôznych omáčok, šalátov, samotne upravených syrov a pod. V posledných rokoch už začali mnohí farmári propagovať svoje farmárske a tradičné ovčie výrobky, čo je veľmi chvályhodné. Ľudia majú radi naše tradičné, zvlášť ovčie výrobky.

Dnešná doba je akási príliš pragmatická a niekedy sa zdá, akoby už nás opúšťalo nadšenie a práca pre budúcnosť. Nevzdávajme sa však celosvetovo uznávaných priorít, nevzdávajme sa príspevku mlieka k zdraviu obyvateľstva a snažme sa urobiť vždy maximum pre zabezpečenie osvedčených a uznávaných zásad spotreby mliečnych výrobkov v prospech nášho zdravia. Preto v tomto období by sme mali vyburcovať všetkých zainteresovaných na aktuálnosť propagandy k zvýšeniu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov na európsku úroveň. Keď to robí zahraničie, určite to potrebujeme i my.

Milí naši spotrebitelia, v tomto príspevku nie sú uvedené bližšie a detailnejšie dôvody na podporu zvýšenej spotreby mliečnych výrobkov, o tom sa dočítate aj z iných zdrojov. Spomínaný Svetový deň mlieka by mal byť najmä výzvou na využitie zdravotného prínosu mliečnych výrobkov. Pripomenutie Svetového dňa mlieka malo by byť hlavne nezištnou pomocou ľudstvu pri riešení jeho zdravotných problémov a pri zlepšení stravovacích návykov počas celého nášho života.

Autor: Ing. Karol Herian, CSc., Žilina
17.5. 2024

Prečítajte si aj rozhovor s Karlom Herianom o kvalitných syroch.