kosovsky kokrhacToto plemeno sliepok pochádza z Kosova, kde je považované za národné dedičstvo. Môžete ich vidieť dokonca aj na poštových známkach. Kohúty sú charakteristické dlhým a vytrvalým kikiríkaním, ktoré pripomína vŕzganie dverí.

Pôvod plemena kosovský kokrháč

Predkov kosovských kokrháčov priviezli na Balkán pri vojenských výpravách Turkovia. Doslovným prekladom je to kosovská vrana. Okrem Kosova, kde je veľmi obľúbeným plemenom, sa chová aj v ostatných balkánskych krajinách. Najmä v Macedónsku, Bosne a Srbsku. Chovajú ho hlavne kvôli typickému melodickému spevu. V tejto oblasti sa konajú aj súťaže o najlepších spevákov. Na Slovensku sa chová len zriedkavo.

Charakteristika plemena kosovský kokrháč

kosovsky kokrhac 02Poštová známka Kosova, zdroj: www.postakosoves.comNajčastejšie sa chová čierny farebný ráz. Jedince majú olivovo zelené nohy, žltý zobák, čierne alebo červené oči, červený lalok a okolie očí. Staršie zvieratá môžu mať biele pierka. Chvost je nosený horizontálne s niekoľkými perami v tvare meča. Na hlave majú chochol. Už spomínané kikiríkanie kosovských kokrháčov trvá v priemere 20 až 60 sekúnd. Za výborných spevákov sa považujú kohúty, ktoré kikiríkajú viac ako 40 sekúnd. Kikiríkať začínajú vo veku šesť až sedem mesiacov. Pre porovnanie, kohúty bežných plemien kikiríkajú 2 až 3 sekundy. Kikiríkanie kosovských kohútov je pomerne tiché, s rôznou intonáciou a pripomína krákanie vrany, alebo vŕzganie dverí.

Ako znie kikiríkanie kosovských kokrháčov

Hmotnosť kohúta dosahuje 2,4 až 3,5 kg, sliepky 1,5 až 2,5 kg. Sliepky sú dobré nosnice, ročne znášajú 160 vajec s bielou škrupinou a hmotnosťou 55 – 60 gramov. Znášať začínajú vo veku osem mesiacov. Po znesení vajca najskôr na hniezde čakajú a potom z neho odídu bez toho, aby to hlásili kotkodákaním, ako to robia bežné plemená sliepok. Sú aj veľmi dobré kvočky a o kuriatka sa dobre starajú. Kuriatka sú po vyliahnutí tmavohnedé.

Podmienky pre chov kosovských kokrháčov

Kosovský kokrháč je nenáročný na chov. Vyžaduje len veľký trávnatý výbeh, kde môže hrabať. Dokáže si tak zabezpečiť väčšinu potravy samostatne. Potrebuje tiež zastrešený kurín a znáškové hniezda. Keďže je to pomerne ľahké plemeno, ktoré rado lieta, často si vytvorí svoje znáškové miesto vo výškach. Kokrháče sú temperamentné. Zachovali si veľa inštinktov po svojich predkoch. Sú ostražité voči predátorom, otužilé a majú zachovaný pud kvokania. Ako sme už spomínali, sliepky sú výborné kvočky a o kuriatka sa vzorne starajú.
Pre nízku náročnosť je toto plemeno vhodné aj pre chovateľov, ktorí nemajú až tak veľa voľného času.  

Zdroj: kosovskyspevak.webnode.sk a stránky zahraničných chovateľov