Oravka je naše jediné národné plemeno hrabavej hydiny. Tak ako napovedá jej pomenovanie, pochádza z Oravy. Za základ šľachtenia oravky bolo vybraných 32 domácich sliepok z obce Zákamenné a 25 sliepok z obce Novoť.
Tento použitý plemenný materiál býva často pomerne hanlivo nazývaný "hnojové sliepky". Sliepky do ďalšieho šľachtenia boli zaradené a pomenované po svojich predošlých majiteľkách. Tak napríklad, sliepka od chovateľky Plaskurovej sa nazývala "Plaskurka", či sliepka od chovateľky Rončákovej dostala meno "Rončáčka". Fenotypicky, ale aj geneticky to bol úžasne heterogénny materiál, čo sa neskôr prejavilo v príbuzenskej plemenitbe, kde neznáme recesívne gény, vrátane možných interakcií boli postupne vyštepované.
Tieto pôvodné oravské sliepky boli viac razy krížené s kohútmi wyandotiek bielych a rodajlendiek za účelom zvýšenia ich úžitkových vlastností, čo sa nakoniec aj podarilo. Avšak, zaostávalo zjednotenie exteriéru. Preto v hlavných šľachtiteľských líniách boli plemenné sliepky viac razy párené s kohútmi hempšíriek, čím v generácii F1 prišlo k určitému stupňu uniformity, ktorá však v ďalšej plemenitbe nemala dlhé trvanie.
V snahe vyčistiť chovné kmene, hlavní šľachtitelia navrhovali príbuzenskú plemenitbu s následnou prísnou selekciou, ale drobnochovatelia tento algoritmus nedodržali a oravky krížili s inými nevhodnými plemenami (drážďanka, šumavanka), čo značne skomplikovalo ďalšie šľachtenie. Následky nevhodných krížení môžeme sledovať dodnes, hlavne pri uplatňovaní príbuzenskej plemenitby.
Oravka a produkcia vajec
Produkcia vajec patrí v chovoch drobných súkromných chovateľov k primárnym motivačným faktorom chovu domácich kúr. Avšak, len málo chovateľov si uvedomuje a hlavne praktizuje spôsob a typ dedičnosti, ktoré sa pri zvyšovaní produkcie vajec v chovoch oravky môžu uplatňovať. V prvom rade je nutné mať na zreteli, že celková znáška vajec je súhrn viacerých polygénne dedičných čiastkových kvantitatívnych znakov a charakteristík, ktoré celkovú znášku podmieňujú a ovplyvňujú.
Najdôležitejšou charakteristikou je intenzita znášky vajec (počet vajec), ktorá je určovaná počtom znesených vajec v jednej znáškovej sérii.
Významným výrobným znakom (charakteristikou) celkovej produkcie vajec je aj rýchlosť znášania vajec, hmotnosť vajec a vek pri prvom znesenom vajci. Z hľadiska veľkovýrobného zvyšovania produkcie vajec sú skúmané genetické rozdiely v znakoch produkcie vajec prostredníctvom identifikácie výhodných genetických variantov ovplyvňujúcich rôzne charakteristiky znášky.
Identifikácia významných lokusov spojených s počtom znesených vajec a inými znakmi produkcie vajec hodnotia úlohu genetických variantov vo vývoji znášky vajec a ich využitie.
Oravka a produkcia mäsa
Produkcia hydinového mäsa v drobnochove a v chovoch oravky podlieha niektorým spoločným úžitkovým parametrom ako vo veľkovýrobe, napriek faktom, že tieto metodiky zvyšovania produkcie mäsa nemožno v súkromných a čistokrvných chovoch uplatňovať (heteróza). Intenzitu rastu je významným faktorom zvyšovania hmotnosti kurčiat a mladej hydiny a predstavuje významné medziplemenné rozdiely medzi ľahkými a strednými ako aj ťažkými plemenami hydiny. V tejto kategórii patrí oravka, podobne ako hempšírka k plemenám s dobrou intenzitou rastu a mäsovej výťažnosti.
Intenzite rastu oravky sa vo svojej diplomovej práci venovala diplomantka VŠP v Nitre Andrea Egyedová v roku 1996 za významnej pomoci a vedenia diplomovej práce Doc. Ing. Ľudmily Chmelničnej CSc. Egyedová sledovala intenzitu rastu sliepočiek a kohútikov oraviek vo veku 5, 10, 15 a 20 týždňov na základe denného priemerného relatívneho prírastku v percentách.
Testovali sa sliepočky a kohútiky od 5 chovateľov oraviek, pričom relatívne prírastky boli pri prvých váženiach vyrovnané, neskôr kolísavé a pri posledných váženiach sa prejavili významné rozdiely v závislosti od pôvodu chovateľov.
Pre možné porovnania hmotnosti oravky v 90. rokoch 20. storočia a v súčasnosti nám môžu poslúžiť i niektoré parametre vtedy zistených meraní. Živá hmotnosť sliepočiek oraviek vo veku 20 týždňov sa v roku 1994 (1995) pohybovala v rozmedzí 1568 až 1700 (1655 až 1866) gramov. Živá hmotnosť kohútikov vo veku 20 týždňov bola v rozmedzí v roku 1994 (1955) 2158 až 2459 (2220 až 2400) gramov. Autorka zároveň doporučuje ďalšie testovania hmotnosti oraviek a ich komparáciu s inými plemenami s kombinovanou úžitkovosťou pri identickom spôsobe chovu.
Text z knihy Oravka, od autora MUDr. Michal Straka, CSc.
Ak máte o knihu Oravka záujem, napíšte nám na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.. Cena publikácie je 15 eur.
Prečítajte si aj rozhovor s autorom knihy.