Aj na Slovensku sa tento šport s králikmi skákajúcimi cez prekážky dostal do povedomia a neustále sa rozširuje o viac a viac záujemcov a pretekárov. Rozvinutý a veľmi populárny je vo viacerých krajinách Európy už viac ako 40 rokov, napr. v Nemecku, Dánsku, Nórsku, Švédsku, Holandsku, aj inde. Na našom tohtoročnom podujatí Chovateľský deň v skanzene, ktoré organizujeme vo Vychylovke 14. júla 2019, predstavíme aj preteky v skákaní cez prekážky. To bol dôvod, prečo som požiadal Dušana Barlíka, predsedu odbornej komisie pre králičí hop Slovenského zväzu chovateľov a Bc. Simonu Krupčíkovú, rozhodkyňu králičieho hopu na Slovensku, o rozhovor na túto tému. 

Kedy prišiel králičí hop na Slovensko?
Prvé preteky na Slovensku sa uskutočnili počas Celoštátnej poľnohospodárskej výstavy Agrokomplex v auguste roku 2015. Prvé majstrovstvá Slovenska v tomto športe s králikmi sa uskutočnili v Nitre v novembri 2016 ako súbežné podujatie XIX. celoštátnej a I. Vyšehradskej výstavy zvierat. Priaznivcom tohto športu a súťažiacim to veľmi pomohlo a naštartovalo ich to do usporiadania ďalších pretekov. V tomto roku sa uskutoční na Slovensku viac ako desať pretekov v králičom hope. Aktivity vyvrcholia v novembri počas XXII. celoštátnej výstavy, kedy sa uskutočnia v poradí už IV. majstrovstvá SR v Králičom hope.

Ktoré sú najvýznamnejšie podujatia v králičom hope na Slovensku a v okolitých krajinách?
Všetky preteky na Slovenku musia byť schválené odbornou komisiou pre králičí hop a sú otvorené pre všetkých domácich pretekárov, rovnako ako pre zahraničných. Najvýznamnejšie sú majstrovstvá Slovenskej republiky, ktoré sa doteraz uskutočnili vždy počas Národnej výstavy zvierat v novembri a bude to tak aj v tomto roku. Slovenský zväz je členom Európskeho chovateľského zväzu, ktorý zastrešuje aj králičí hop. Členská krajina, ktorá usporiada európsku výstavu zvierat, usporiada tiež majstrovstvá Európy v králičom hope. Vlani sa tieto podujatia uskutočnili v dánskom Herningu a Slovensko na nich bolo zastúpené jednou pretekárkou – Karin Melušovou.

Je nejaká konkrétna disciplína, ktorá je najatraktívnejšia?
Každá z disciplín, v ktorej má divák možnosť vidieť skúsené pretekárske dvojice, dokáže diváka, a to aj nezainteresovaného, zaujať. Určite najzaujímavejšie sú skok do výšky a do diaľky. Divákov vždy ohromia čísla. Slovenský rekord v skoku do výšky činí 96 cm a do diaľky 230 cm. Zaujímavosťou určite nezaostáva ani rýchlosť a presnosť králikov pri rovinnej dráhe a parkúre. Vtedy sa nás ľudia pýtajú: „Ako to dievčatá tie králiky naučili?“

Aké plemená králikov sú najvhodnejšie na králičí hop?

Určite najvhodnejšie sú králiky s preukazom pôvodu športového králika. Ide o králiky, ktorých predkovia sa zúčastňovali na pretekoch a dosiahli na nich dobré výsledky. Aby králik mohol byť zapísaný do plemennej knihy, musí splniť aspoň jednu z týchto podmienok: skočiť minimálne 60 cm do výšky alebo 140 cm do diaľky, alebo sa prebojovať do elitných tried rovinky alebo parkúru. Táto cesta nie je jednoduchá, každý králik začína na pretekoch v ľahkej triede a získanými bodmi na oficiálnych súťažiach sa postupne posúva cez strednú a ťažkú triedu až do elitnej. Veľmi dôležité však je aj to, do akej miery to králika bude baviť. Nikdy nie je pravidlom, že športový králik predbehne králika z obyčajného chovu bez športového pôvodu. Aj prvý Šampión na Slovensku mal pôvod v obyčajnom obchode s chovateľskými potrebami. Krásny príklad toho, že králik, ktorého to baví, to môže dotiahnuť ďaleko bez ohľadu na svoj pôvod.

Je pravdou, že tieto králiky sa dožívajú vyššieho veku?
Určite áno. Tieto králiky sú úplne socializované, podobne ako musí byť socializovaný pes, prípadne kôň, ak sa od neho očakáva spolupráca s človekom pri nejakej spoločnej činnosti. Športový králik pozná svojho chovateľa, s ktorým trénuje a súťaží. Počas tých pár rokov, čo vývoj tohto športu s králikmi sledujem, sú králiky predvádzané na súťažiach v absolútnej pohode, na mnohých vidno nedočkavosť na štarte, aby mohli už-už vyraziť na dráhu.

Samozrejme, prvým faktom, prečo sa takýto králik dožije vyššieho veku je, že ho nikto neupečie. Králiky v športe majú úplne odlišnú starostlivosť oproti králikom na výstavy alebo na pekáč. Dbá sa na správnu stravu, ktorá musí byť založená hlavne na vysokom prísune vlákniny. Obmedzujú sa sacharidy, teda hlavne sladké súčasti potravy, aby králik nenabral veľké tukové zásoby. Hlavnou zložkou stravy je seno, traviny, bylinky a listová zelenina, z ktorej čerpajú vitamíny. Fyzickú kondíciu si musia udržiavať pravidelným tréningom aspoň raz do týždňa, prechádzkami, výbehom. Ako odmenu potom dostávajú mrkvu, cviklu, jablko, hrušku, jahody a rôzne iné, pre nich, „sladkosti.“ Veľmi sa u nich dbá aj na veterinárnu starostlivosť, pravidelné očkovanie a, samozrejme, psychickú pohodu. Každý králik musí svojho vodiča vynikajúco poznať. Králičí hop je o dôvere. Zviera sa na vás spolieha, že viete, čo robíte a na prekážky ho navediete tým najlepším spôsobom.

Aké sú Vaše odporúčania pre začiatočníkov?
Prvé, čo a asi každý spýta, je, aký by mal byť králik na tento šport. Jednou z možností je zadovážiť si športového králika. Aj na Slovensku sú už športové vrhy. Tieto králiky majú najlepšie predpoklady na králičí hop, pretože majú dobré vlohy po svojich rodičoch. Ak však už máte vlastného králika, nie je to žiadny problém. Dobrý vodič, ktorý má trpezlivosť a má rád svojho ušatého kamaráta, dokáže ho priviesť k tomu, aby si tento druh pohybu obľúbil. Nie je tiež problém obrátiť sa na iných pretekárov, ktorí už majú prax a radi pomôžu. Valná väčšina slovenských pretekárov začínala s králikmi bez športového pôvodu a nikdy by ich nevymenili.

Ďalšia dôležitá vec pre správne tréningy sú prekážky. Určite ich netreba podceniť, pri zranení na nevhodnej prekážke môžeme z králika ihneď urobiť invalida. Bočnice prekážok musia byť pevné, ideálne z dreva, a nesmú sa prevracať. Úchyty na tyčky nesmú byť príliš hlboké, aby z nich tyčky ľahko vypadávali a králik si na nich neublížil. Samotné tyčky sú alfou a omegou. Musia byť z ľahkého materiálu a nesmú byť pevne ukotvené, aby ich králik jednoducho zhodil a neublížil si. Ďalšou dôležitou časťou je správny postroj a vôdzka. Postroj musí králikovi dokonale sedieť, nesmie byť príliš voľný ani tesný. Vôdzka musí mať minimálne dva metre. Povrch, kde trénujeme, taktiež nemožno zanedbať. Najvhodnejší je samozrejme trávnatý povrch. Ak takúto možnosť nemáme, volíme koberec. Odrážať sa aj dopadať musí králik do mäkkého, nevhodný je betón, plávajúca podlaha a podobne. Králikovi sa nesmie šmýkať! Inak hrozia nepekné a vážne úrazy.

Tento rok sa jedna súťaž uskutoční aj počas podujatia Chovateľský deň v skanzene, ktoré organizujeme vo Vychylovke 14. júla 2019. O aké preteky pôjde?
Králiky budú so svojimi vodičmi súťažiť v skákaní cez prekážky v štyroch disciplínach - rovinke ľahkej, strednej a ťažkej, ďalej v parkúre ľahkom, strednom a ťažkom, tiež v skoku do výšky a skoku do diaľky. Súťažiť budú o Cenu predsedníčky Žilinského samosprávneho kraja. Dekorované budú vždy prvé tri dvojice v každej súťaži.

Vysvetlenie disciplín:

1. Rovinná dráha – skladá sa minimálne z desiatich prekážok postavených v rade za sebou.
2. Parkúr sa skladá z minimálne desiatich prekážok postavených rôzne v priestore. Prekážky sú očíslované podľa poradia, v ktorom ich má králik prekonať. Pred začiatkom disciplíny majú pretekári čas si prejsť trasu.
3. Skok vysoký – jedna prekážka, ktorá sa v každom kole zvyšuje o päť centimetrov. Králik má tri pokusy na úspešné zdolanie každej výšky. Ak králik zhodí, do ďalšieho kola nepostupuje.
4. Skok ďaleký – jedna prekážka, ktorá sa v každom kole predlžuje o 20 (prípadne 10) centimetrov. Králik má tri pokusy na úspešné prekonanie každej vzdialenosti. Pokiaľ králik zhodí, do ďalšieho kola nepostupuje.

Rovinná drahá a parkúr má päť úrovní – ľahká, kde je výška prekážok max. 25 cm, stredná – max. 35 cm, ťažká – max. 45 cm a elitná – 50 cm. Piatou triedou sú veteráni, v ktorých môžu štartovať staršie králiky a králiky po úrazoch. Náročnosť prekážok je zhodná s ľahkou triedou.

Aké možnosti na propagáciu králičieho hopu využívate?
Od samých začiatkov je zdroj informácií o králičom hope mesačník CHOVATEĽ. Poskytuje priestor na jeho propagáciu a rozvoj v každom vydaní. Ďalším prostriedkom je aj webová stránka Slovenského zväzu chovateľov, na ktorej záujemca nájde všetko, čo sa má stať a čo sa udialo. Mnoho zaujímavostí si nadšenci pre tento šport poskytujú prostredníctvom sociálnych sietí.

Zhováral sa František Staňo, OZ Chováme doma