Ovciari na Slovensku 01foto: Milan KosecZačiatkom tohto roka bola vydaná jedinečná publikácia Ovčiari na Slovensku. Monografia je obrazom života, práce a kultúry pastierov oviec na Slovensku za obdobie viac ako 100 rokov, od konca 19. storočia až do súčasnosti. Autorkou je etnologička a kultúrna historička PhDr. Iveta Zuskinová. Rozprávali sme sa s ňou nielen o knihe, ale najmä o postavení ovčiarov a ovčiarstve samotnom v minulosti a súčasnosti.

  • Knihu môžete kúpiť TU. Cena publikácie je 33eur.

Kedy ste začali dokumentovať ovčiarstvo na Slovensku, teda koľko rokov dokumentácie ste v tejto publikácii zhmotnili?
Moje prvé výskumy ovčiarstva boli ešte počas vysokej školy, kedy som robila seminárnu prácu o salaši vo Východnej. Neskôr ako pracovníčka Národopisného múzea v Liptovskom Hrádku som spoznala baču Petra Slosiara z Liptovskej Porúbky. U neho som urobila podrobný výskum ovčiarstva. Bol to neobyčajný ovčiar, priekopník moderného hospodárenia, ktorý ako prvý na salaši zavádzal strojné dojenie oviec. S ním som chodila aj do terénu a navštívili sme mnoho salašov a bačov. Ovciari na Slovensku knihaPrvú knihu o ovčiarstve a salašníctve v Liptove som vydala v roku 1999. Aj keď som sa vo svojej odbornej a výskumnej práci venovala viacerým oblastiam ľudovej kultúry, tematika ovčiarstva mi bola najbližšia. Založila som a doteraz vediem špecializované Ovčiarske múzeum s celoslovenskou pôsobnosťou. V roku 2018 som vydala monografiu Ovčiarstvo v Liptove. Keďže ma môj učiteľ prof. Ján Podolák, ktorý osobne preskúmal najviac salašov nielen na Slovensku, ale aj na Balkáne, považoval za svoju nasledovníčku, rozhodla som sa skutočne pokračovať v jeho práci a podujala som sa urobiť monografiu, ktoré nadviaže na jeho dielo.

Môžete našim čitateľom stručne zhrnúť históriu chovu oviec salašníckym spôsobom na našom území?
Je známe, že tento spôsob chovu oviec na naše územie doniesli pastieri, ktorí sem prišli v rámci kolonizácie na valaskom práve. Bol to nový spôsob chovu, na pasenie sa využívali vysokohorské a hôľne pasienky a starostlivosť o stáda oviec preberali profesionálni pastieri. Chovatelia sa mohli venovať  roľníckej  a remeselníckej práci. Novou formou bolo aj využívanie a spracovanie mliečnej produkcie, lebo dovtedy sa ovce chovali pre mäso, vlnu a kožu.

Dnes o profesiu baču ľudia nemajú veľký záujem, aj keď na strane chovateľov oviec je veľmi žiadaná. V minulosti však mali bačovia významné postavenie.
Bačovia patrili medzi významné osobnosti dedinského spoločenstva. Postavenie získavali postupne, podľa toho, ako si počínali v práci pri starostlivosti o ovce, pri spracovaní mlieka a výrobe produktov z neho. Ľudia v dedine ich mali v úcte, vážili si ich. Boli prvými medzi obecnými pastiermi nielen preto, že sa starali o ovce, ale gazdovia uznávali aj ich odbornosť pri spracovaní mlieka a výrobe syra. Keďže mnohým z nich ľudia pripisovali aj neobyčajné schopnosti, napríklad pri liečení či iných aj magických praktikách, snažili sa s nimi dobre vychádzať.

Baču si gazdovia vyberali spomedzi viacerých uchádzačov. Aké schopnosti a vlastnosti musel spĺňať? Čo im ponúkal, aby si toto miesto získal?
Ovciari na Slovensku 003foto: Milan KosecChovatelia oviec sledovali život a prácu ovčiarov, ktorí mali na starosti stáda oviec. Bača mal byť poriadny a pracovitý chlap, ktorý bol dobrým odborníkom a vedel na salaši udržať poriadok a pracovnú disciplínu. Mal byť poriadkumilovný a čistotný a musel mať dobrý vzťah k ľuďom aj zvieratám. Niekedy sa o funkciu uchádzalo niekoľko ovčiarov a často ju získal ten, čo ponúkol najviac syra na ovcu. Na Slovensku boli známe dve formy organizovania salašného hospodárenia. V prvom prípade si spolok chovateľov najal baču a pastierov za dohodnutú mzdu a spísal s nimi zmluvu. Náklady na prevádzku salaša znášal spolok a jemu patril príjem z predaja syra. V druhom prípade, bača -p si zobral do prenájmu stádo oviec a bačoval na svoju ruku.

Ako boli bačovia za svoju prácu odmeňovaní?
V staršom období to boli formy naturálnych odmien výrobkami zo salašného hospodárenia – oštiepky a syr. Neskôr kombinácia finančnej odmeny a výrobkov zo salaša. Pri určitých príležitostiach, napríklad pri jarnom výhone oviec, sviatkoch, koledách dostávali od gazdov potraviny a iné naturálie tzv. zôsyp – obilie, zemiaky, slaninu, údené mäso, chlieb, posúchy, na sviatky aj koláče. V niektorých lokalitách dostávali aj príspevky na odev – vlnu, plátno, kožu na krpce, atď.

Spomínali ste, že sa im pripisovali aj rôzne nadprirodzené schopnosti. Z čoho to pramenilo?
Ovčiari dlhodobým pobytom v prírode získavali znalosti a určité zručnosti. Napríklad, vedeli predpovedať počasie podľa slnka, mesiaca, podľa správania sa zvierat. Poznali účinky liečivých bylín a drevín, robili z nich masti, odvary a nápoje a pomocou nich liečili viaceré choroby a zranenia. Mnohí boli znalcami ľudskej psychiky, vedeli ľuďom dodať alebo naopak odobrať energiu, čo sa označovalo ako poškodenie - porobenie, alebo naopak pomoc – odrobenie. Bačovia vykonávali racionálne a aj magické praktiky, aby zabránili pôsobeniu iných negatívnych síl, ktoré mali za cieľ poškodiť zdravie ovčiarov a odobrať ovciam mlieko. Takéto praktiky sa vykonávali pri prvom výhone oviec na pašu, pri prvom zatvorení oviec do košiara a obradnom zakladaní ohňa v kolibe na salaši.

Bačovia a valasi boli veľmi zruční. K ich práci a spôsobu života neodmysliteľne patrí typický odev, hudobné nástroje, drevené riady… V čom a ako našu kultúru valasi obohatili?
Ovciari na Slovenksu 002foto: Milan KosecPri dlhodobom živote a práci na salašoch ovčiari nadobudli viaceré zručnosti. Keďže boli odkázaní len sami na seba, museli sa naučiť zhotoviť rôzne predmety, ktoré potrebovali pre svoju prácu. Najviac pracovali s drevom a okrem úžitkových vecí vo chvíľach voľna vyrezávali črpáky na pitie žinčice, zdobili palice a kyjaky. V zimnom období si mnohí šili krpce a kožúšky, zdobili remene, kapsy a opasky. Zruční ovčiari si do foriem z piesku odlievali aj rôzne pracky a ozdoby. Ich odev mal charakteristické znaky, ktorými sa odlišoval od odevu ostatných dedinčanov. Valasi boli dobrí muzikanti, v staršom období hlavne gajdoši, boli dobrými spevákmi a tanečníkmi. Všetky tieto prejavy kultúry pastierov oviec obohatili pôvodnú kultúru roľníkov na našom území.

Profesia baču sa väčšinou dedila z generácie na generáciu. Ktoré obce mali najvychýrenejších bačov?
Skutočne, remeslo ovčiarov sa dedilo z pokolenia na pokolenie. Bačovia si brávali svojich synov na salaš už ako malé deti a postupne ich učili jednotlivé zručnosti. Malý chlapec bol najskôr honelníkom, potom polvaláškom, valachom, starším valachom a až potom sa mohol uchádzať o funkciu baču. Nebolo vždy pravidlom, že syn známeho baču určite zdedí funkciu po ňom, musel preukázať svoje vedomosti a schopnosti. V takmer všetkých regiónoch Slovenska, kde boli v minulosti rozšírené formy salašného chovu oviec, boli obce, ktoré v okolí poznali ako strediská bačov a valachov. V hornom Liptove to bol napríklad Važec, v dolnom Liptovské Sliače. Na Orave Zázrivá a Malatiná, na Horehroní Braväcovo, Čierny Balog a ďalšie. Pri Banskej Bystrici z Podkoníc pochádzali bačovia, ktorí si vždy v zime chodili vyberať valachov do Šajby (dnes Strelníky). A tak by sme mohli pokračovať ….
Ovciari na Slovensku 004foto: Milan KosecV minulosti sa ovce pásli na horských pasienkoch a holiach, dnes sa odtiaľ takmer úplne vytratili. Myslíte si, že ešte máme šancu zachrániť ovčiarstvo a ovčiarsku kultúru na Slovensku?
Ja verím, že v 21. storočí nastane renesancia chovu oviec. Už to nebude tak, ako to bolo v polovici 20. storočia, bude to iné, moderné ovčiarstvo, ktoré si však môže uchovať znaky tradičnej pastierskej kultúry aspoň v niektorých prejavoch. Potešiteľné je, že mnohí mladí a aj vzdelaní ľudia oceňujú hodnoty chovu oviec a majú záujem o toto zamestnanie. Spoločnosť však musí urobiť viaceré kroky, aby ľuďom túto cestu uľahčila a zároveň vrátila ovce na pasienky do prírody.

Odpovedala PhDr. Iveta Zuskinová

  • Monografia Ovčiari na Slovensku bola vydaná vo februári 2020 s podporou Fondu pre podporu umenia. 
    PhDr. Iveta Zuskinová je autorkou publikácií o rôznych formách ľudovej kultúry, napísala množstvo odborných a odborno-populárnych článkov. Je autorkou viacerých monografií o tradičnej kultúre Liptova. Zameriava sa na  ovčiarstvo, remeslo a  ľudovú výrobu,  ľudové staviteľstvo, textilné techniky, ľudovú stravu a kultúrnu históriu obcí Liptova.


objednat knihu

ZDIEĽAJTE NÁS