Pôvod a charakteristika plemena pôvodná valaška

Valaška sa k nám rozšírila z Balkánu spolu s postupujúcou valašskou kolonizáciou v 14. storočí. Má trojstrannú úžitkovosť. Využíva sa teda na mlieko, mäso aj vlnu. Je to hrubovlnové plemeno, prispôsobené salašníckemu spôsobu chovu. Je menšieho telesného rámca. Má veľmi dobrú chodivosť. Rohatosť u oboch pohlaví je pomerne častá. Vlna je zmiešaná, hrubá, splývavého charakteru, sortiment D/E – E/F (nad 40 µm). Valaška má veľkú genetickú variabilitu vo farbe a exteriérových typoch. Má široký genetický základ. Pretože nikdy nebol vyberaný jeden genetický znak, napríklad tvar rohov alebo farba vlny.

• Pôvodná valaška nie je druh ovce, ktorá skloní hlavu o zožerie všetko okolo seba. Keď valaška príde na pasienok, najskôr si ho celý zmonitoruje a až potom sa začne pásť. Najskôr skonzumuje to najlepšie a až potom ostatné. Keď má nejaký zažívací problém, konzumuje aj byliny, ktoré sú bežne jedovaté. Napríklad, ak sa ovca potrebuje zbaviť parazitov, zožerie papraď.

Je to neskoré plemeno, jarky sa pripúšťajú vo veku 16 až 18 mesiacov. Živá hmotnosť bahníc dosahuje 35 až 40 kg, baranov 45 až 55 kg.

Pôvodná valaška je podkladom pre u nás vyšľachtené najrozšírenejšie plemeno oviec, zošľachtená valaška. 

Pôvodná valaška a jej choroby

Choroby, ktoré môžu postihnúť valašku:

Pseudotuberkulóza (CLA)

Baktéria napadá mazové uzliny oviec. Spôsobuje zdurenie uzlín. Pseudotuberkulóza bola prinesená zo zahraničia. Vo všeobecnosti sa tejto chorobe neprikladá veľký význam. Pri masívnom napadnutí vznikajú zápaly uzlín aj v svalovine a vnútorných orgánoch. Znehodnocuje sa tým mäso. Preto si treba dať pozor na chovy, v ktorých sa vyskytuje. Baktérie vydržia vo voľnom prostredí dva až tri mesiace. Pseudotuberkulóza je teda vysoko infekčná.

Enterotoxémia

Túto chorobu spôsobujú baktérie - klostrídie, ktoré sa bežne vyskytujú v hrubom čreve zvierat. V dôsledku skorého prikrmovania jadrovým krmivom, prekrmovania jadrom alebo náhlych zmien v kŕmení sa tieto baktérie môžu premnožiť a spôsobiť ochorenie enterotoxémia. Môže postihnúť aj mliečne jahňatá, ak konzumujú príliš veľké množstvo mlieka, ktoré nevedia spracovať. Ide vlastne o otravu z nestráviteľných bielkovín.

Liečba chorých zvierat je väčšinou neúspešná, preto je dôležité jej predchádzať.

Pasteurelóza jahniat

Je infekčné bakteriálne ochorenie, sprevádzané horúčkou. Vzniká v chovoch so zlými zoohygienickými podmienkami, náhlou zmenou v kŕmení, v období pôrodov. Postihuje najmä mláďatá a jedince s oslabenou imunitou. Choré jedince sú slabé, malátne, majú horúčku nad 41°C, kašlú. Typické je nechutenstvo, zrýchlené dýchanie, výtok z očí a nozdier.
Pasteurelóze je dôležité predchádzať. Teda zabezpečiť vhodné podmienky ustajnenia, vhodnú mikroklímu v maštali a plnohodnotnú výživu.

Valaška len málokedy trpí chorobami paznechtov.

O pôvodnej valaške sa dočítate aj v jedinečnej publikácii SLOVENSKÝ STATOK, ktorú si môžete objednať TU.