Národné referenčné laboratórium pre vtáčiu chrípku (aviárnu influenzu) vo Zvolene oznámilo v týchto dňoch pozitívny výsledok vyšetrenia na vtáčiu chrípku u voľne žijúceho vtáctva v Bratislave a u vtáctva chovaného v zajatí v Košiciach.
Ide o výskyt nákazy u vtáctva žijúceho v Zoologickej záhrade KOŠICE – úhyn kačíc. V druhom prípade ide o výskyt nákazy u uhynutej labute veľkej z vodnej plochy Veľký Draždiak v bratislavskej Petržalke. (Zdroj: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR)
Pripravili sme pre vás niekoľko odporúčaní, pri dodržaní ktorých možno predísť alebo aspoň minimalizovať nákazu chovanej hydiny vírusom vtáčej chrípky. V chovoch hydiny je mimoriadne dôležité zabrániť priamemu a nepriamemu kontaktu voľne žijúcich vtákov, zvlášť migrujúceho vodného vtáctva s hydinou.
5 rád, ako predchádzať nákaze vtáčou chrípkou
1. Ideálne je nechať zvieratá zatvorené, pokiaľ to priestory dovoľujú.
2. Ak je hydina vo voľnom výbehu, nádoby na kŕmenie a napájanie nechajte v uzavretom priestore alebo pod prístreškom, ktorý dostatočne bráni prilietavaniu voľne žijúcich vtákov a zamedzuje kontakt voľne žijúcich vtákov s krmivom a vodou určenou pre hydinu. Použiť môžete aj nášľapné kŕmidlá. Tak sa ku krmivu dostane len hydina.
3. Vodu im dávajte vždy čistú, nepoužívajte vodu zo zásobníkov povrchových vôd prístupných voľne žijúcemu vtáctvu.
4. Používajte účinné dezinfekčné prostriedky (napríklad dezinfekčné rohože s chlórovým vápnom) pri vstupoch a výstupoch z chovného priestoru.
5. Pri kŕmení a manipulácii s hydinou používajte odev a obuv, ktorú si vyhradíte len na tento účel. Aby ste napríklad na topánkach nepreniesli trus divo žijúcich vtákov do chovných priestorov.
Odporúčania agrorezortu
Agrorezort vyzýva chovateľov, aby boli mimoriadne obozretní. Nákazu je v súlade so zákonom držiteľ povinný nahlásiť. Rovnako je nevyhnutné ohlásiť podozrenie na toto ochorenie. Kľúčovým pre zabránenie šírenia tejto nákazy je aj ohlásenie nájdených mŕtvych vnímavých jedincov vo voľnej prírode.
Pri nájdení uhynutých vtákov je dôležité nedotýkať sa uhynutých tiel a túto skutočnosť nahlásiť kompetentným pracovníkom. Inšpektor veterinárnej správy vykoná obhliadku a posúdi, či uhynutý vták je vhodný na odber vzorky na testovanie. Inšpektor RVPS zabezpečí odoslanie celého tela ako vzorky; resp. neškodné odstránenie kadáveru na mieste alebo odvoz do kafilérie.
Slovenská republika aktuálne postupuje podľa pohotovostného plánu pri výskyte vtáčej chrípky, ktorý zodpovedá aktuálnej európskej a slovenskej legislatíve. V rámci plánu sa vykonáva epizootologické šetrenie a nariaďujú sa preventívne opatrenia. Miestne príslušné Regionálne veterinárne a potravinové správy (RVPS) Bratislava-mesto a Košice-mesto nariadili opatrenia zamerané na tlmenie choroby, jej kontrolu a zabránenie ďalšieho šírenia.
Vtáčia chrípka je infekčné ochorenie vyskytujúce sa hlavne u kury domácej, moriek, kačiek, husí, perličiek, prepelíc, holubov, bažantov, jarabíc, labutí, kormoránov, čajok, hrdličiek, škorcov, drozdov, lastovičiek, vrabcov, ale aj u pštrosov či emu. Ochorenie sa môže preniesť aj na iné cicavce. Hlavnými klinickými príznakmi je strata plachosti, znížená aktivita a príjem krmiva. Postihnuté jedince sa zhlukujú pod tepelným zdrojom, majú našuchorené perie, nosnice častejšie kvokajú, klesá znáška. Objavujú sa aj respiračné príznaky, ako sú kašeľ, kýchanie, chrapot, nadmerné slzenie, opuchy hlavy, viečok, výtok z nosových otvorov, ale aj poruchy tráviaceho a nervového systému.
