valaskaPo roku 1989 našu krajinu ovládla eufória zo všetkého cudzieho spoza hraníc. Je to pochopiteľné. Avšak zabúdalo sa na podstatnú vec, a tou je vlastná identita vo vzťahu k všetkému, vrátane chovu hospodárskych zvierat.

Zmenou spoločenských pomerov i nárokov doby naše druhy hospodárskych zvierat začali vytláčať zahraničné, pre nás nové, našim prírodným podmienkam neprispôsobené plemená. Naši chovatelia dosť často nemali ani potuchy o úskaliach chovu jednotlivých plemien. Naopak, náš veľmi kvalitný genetický materiál, často končil v zahraničí.

Myslím si, že nebyť toho, že sa Slovenská republika pripojila k medzinárodnému dohovoru o biologickej diverzite pod hlavičkou FAO v roku 1992 Rio de Janeiro, nebyť práce pár zapálených ľudí, s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote by sa na našich pasienkoch i našich gazdovských dvoroch pohybovali také isté zvieratá ako v susedných štátoch. Potom by sme naozaj nemuseli za nimi cestovať. Veď aj na čo, keď by sme ich mali doma na dvore. Pritom, ak by sa tak stalo, stovky rokov práce našich predkov by vyšli nazmar. Tento proces by som prirovnal k vyhasnutiu sklárskej pece. Ak ju chceme znova naštartovať k výrobe, musíme ju znova postaviť.

pinzgau02Práve rozmanitosť, a to najmä genetická, je základom pre novovznikajúce plemená. Uniformné plemená neprinášajú taký efekt, ako miestne plemená hospodárskych zvierat, ktoré po stáročia dotvárali ráz našej krajiny. Sú geneticky prispôsobené tunajším prírodným podmienkam a nenáročné na chov. Za ich existenciou stojí dlhoročná práca našich predkov, chovateľov a šľachtiteľov. Mnohé štáty sveta si uvedomujú, že druhová rozmanitosť je ich nesmiernym bohatstvom pre budúce generácie. Keďže nám stále chýba komplexný národný program i legislatíva pre ochranu živočíšnych genetických zdrojov, stále máme čo dobiehať.

Aj preto sa aktivitami nášho občianskeho združenia snažíme prispieť k riešeniu tejto problematiky. Okrem iných činností, každoročne usporadúvame národnú prezentačnú výstavu pod názvom Chovateľský deň v skanzene: Deň Slovenských plemien, na ktorej môžu návštevníci vidieť takmer všetky naše pôvodné plemená hospodárskych zvierat. Niekedy sa žiaľ stretávame aj s názorom, načo nám to je dobré, veď si dovezieme! Keďže si myslím, že sme kultúrny národ, mali by sme sa starať o dedičstvo našich predkov a zveľaďovať ho.

Publikácia o našich národných plemenách

Prirodzenou genézou našej práce je pripravovaná knižná publikácia Slovenský statok - Slovenské plemená hospodárskych zvierat.

Kniha by mala uzrieť svetlo sveta v budúcom roku. Nebude obyčajným vzorníkom plemien, ale naopak, bude písaná náučno-populárnym štýlom, aby oslovila odborníkov aj širokú verejnosť. Práca na vydaní publikácie vyžaduje úzku spoluprácu s konkrétnymi chovateľmi a so všetkými chovateľskými organizáciami, ktoré zastrešujú naše národné plemená.Verím, že v tejto publikácii obsiahneme všetky dôležité informácie o každom jednom našom národnom plemene. Kniha môže byť neskôr využitá napríklad aj vo vzdelávacom procese.

slovenska biela husAutorom textov bude, spolu s chovateľskými organizáciami a chovateľmi, Mudr. Michal Straka, Csc., ktorý nedávno vydal knihu o oravke. Sám sa od detstva venuje chovateľstvu, v súčasnosti chová najmä exotické vtáctvo, holuby a králiky. Je autorom desiatok odborných článkov v domácich aj zahraničných periodikách. Okrem publikácie Oravka napísal aj knihu o jednom zo slovenských plemien holubov, komárňanskom kotrmeliakovi a knihu Spomienky.

Autor: František Staňo, chovateľ a zakladateľ OZ Chováme doma

Článok vyšiel v decembrovom vydaní časopisu Slovenský chov.