Pôvod a vznik plemena norik muránsky

V roku 1950 bol na Veľkej Lúke pri Muráni založený chov chladnokrvných koní pre potreby ich využitia v lesnom hospodárstve a armáde. Do roku 1956 boli vytvorené ďalšie štyri chovateľské strediská: Dobšiná, Dobšinská ľadová jaskyňa, Paseky a Betlanovce. Chov koní na Muráni prebiehal v troch základných etapách.

Prvú etapu predstavoval chov huculov v čistokrvnej forme. Plemeno hucul bolo využívané kvôli jeho odolnosti, obratnosti, vytrvalosti a nenáročnosti na chov a výživu. V druhej polovici päťdesiatych rokov však boli lesnými závodmi požadované kone s väčším telesným rámcom a väčšou hmotnosťou.

asledovala teda druhá etapa, ktorej cieľom bolo vytvoriť nové plemeno slovenského horského koňa. V šľachtení sa zamerali na zmohutnenie huculských koní prostredníctvom medziplemenných krížení s fjordskými koňmi, haflingami a neskôr aj s norickými koňmi. Zámer sa čiastočne podarilo dosiahnuť. Keďže ale nie sú podklady vyhodnocujúce celý proces a tvarová a typová vyrovnanosť podľa šľachtiteľského cieľa sa nedosiahla, nemožno hovoriť o samostatnom plemene.

Treťou etapou bol chov čistokrvného norika. Keďže trojplemenné kríženie neprinieslo požadovaný efekt, bola v spolupráci s Výskumnou stanicou pre chov koní v Slatiňanoch začiatkom osemdesiatych rokov vypracovaná koncepcia „Rozvoja chovu koní na Muráni pre roky 1984-1990“. Cieľom bolo urobiť postupne prevodné kríženie v danej dobe heterogénneho stáda matiek, čistokrvnými norickými žrebcami. Po roku 1983 boli do ďalšej plemenitby zaraďované plemenníky po bonitácii a od roku 1988 boli zaraďované len žrebce s úspešne absolvovanými skúškami výkonnosti. V roku 1991 bola vypracovaná „Koncepcia chovu koní na SCHK Dobšiná“, neskôr aktualizovaná v roku 1993.

Charakteristika plemena norik muránsky

Norik muránskeho typu je plemeno jednostranne úžitkového ťažného koňa. Je to chladnokrvný kôň dospievajúci vo štvrtom až piatom roku. Je stredného až väčšieho obdĺžnikového rámca, s dobrým osvalením, pevnej konštitúcie. Práve konštitúcia je najdôležitejším selekčným kritériom pri jeho chove. Hlava je ťažšia, s výrazným okom. Krk je stredne dlhý, stredne vysoko nasadený, s mierne výrazným kohútikom, lopatka dobre uhlovaná. Hrudník je priestranný, stredne hlboký, dlhší a oválny, panva oválna, zadok sklonený. Je to kôň silný, kostnatý, suchý. Kopytá sú pevné, pružné, dobre utvárané. Kĺby sú menej výrazné, sponka krátka, pevná. Norik muránskeho typu je pracovitý a dobre ovládateľný kôň, primeraného temperamentu, dobrého charakteru, dobre živiteľný, pohyblivý, so stredne priestornou chôdzou. Vhodný je najmä pre horské oblasti. Norik muránsky je dlhoveký kôň.

V súčasnosti sa ako vyšší stupeň kontroly úžitkovosti využívajú furmanské súťaže, ktoré majú stanovené jednotné pravidlá. Tie významnou mierou prispievajú k propagácii chladnokrvných plemien koní, najmä norika muránskeho a pomáhajú k stabilizácii ich chovu u súkromných chovateľov.

Viac o norikovi muránskom, ako aj ďalších slovenských plemenách koní a ostatných druhov hospodársky významných zvierat sa dočítate v jedinečnej knihe SLOVENSKÝ STATOK - SLOVENSKÉ PLEMENÁ ZVIERAT. Objednať si ju môžete iba na našom webe prostredníctvom tohto formulára.

Prečítajte si aj: Chov norika muránskeho prechádza do správy NP Muránska planina 

Autor fotografie: Tono Haratyk
Zdroj: Straka M.: Slovenský statok. Slovenské plemená hospodárskych zvierat.
28.9.2024