ovciarska valaska kulturafoto Milan Kosec
Ovčiarska valaská kultúra je neodmysliteľnou súčasťou nášho kultúrneho dedičstva. Avšak počas celej histórie, rovnako ako aj teraz, sú snahy o minimalizáciu až likvidáciu chovu oviec na našom území. 

História chovu oviec

Dobrí panovníci vždy vytvárali podmienky na zachovanie chovu oviec i kôz, a vedeli prečo.

História chovu oviec salašníckym spôsobom na našom území siaha do pätnásteho storočia kolonizáciou na valaskom práve. Už vtedajší panovníci videli veľký hospodársky prínos chovu oviec. To dokazuje i ,,Veľká listina práv a slobôd“ pre valašský ľud, ktorú udelil kráľ Matej Korvín v roku 1474. V tom období hôľny spôsob vypásania horských lúk a pasienkov nadobudol najväčší rozmach.

chov oviec salasnictvofoto Milan KosecPočas vládnutia Habsburgovcov, pre veľkú potrebu stavebného materiálu pre rakúske mestá, začiatkom 18. až 19. storočia, nastal veľký rozvoj lesníctva. Zavádzali sa nové formy intenzívneho lesného hospodárstva - zalesňovania holí, lúk a pasienkov, čo viedlo k úbytku oviec.

Po rozpade monarchie a vzniku prvej Československej Republiky, župné úrady začali salašníctvu a chovu oviec venovať veľkú pozornosť. Svedčí o tom i inventarizácia, ktorú nariadili župné úrady vypracovať obecným notárom. Pre vtedajšiu vládu bolo salašníctvo a chov oviec a kôz dôležitým odvetvím hospodárstva, ktoré mali potrebu zveľaďovať a zachovávať.

V päťdesiatych rokoch minulého storočia znova došlo k ďalšiemu útlmu ovčiarstva z dôvodu rušenia urbariátov a zakladania národných parkov. Naopak, v krajinách ako je Francúzsko, Švajčiarsko, Rakúsko sa naďalej, až do dnešnej doby pasú ovce, kozy i dobytok vo vysokohorských pásmach a v národných parkoch.

Pred tridsiatimi rokmi priniesla dnešná doba devastačné rany pre chov oviec, a to na zásade ,,trh všetko vyrieši“, všetko si dovezieme lacnejšie. Dovezieme si i nové baktérie, choroby a nakoniec aj identitu?

Chov oviec hrá významnú rolu pri krajinotovorbe

Nezabúdajme na to, že chov oviec a kôz, okrem zachovania kultúry našich predkov vo forme architektúry, folklóru, remesiel, má i obrovský význam z hľadiska krajinotvorby, zachovania fytocenologickej biodiverzity na lúkach, holiach a pasienkoch.

ovce Mala fatrafoto Milan KosecNadväzujúc na rastlinnú rôznorodosť zachováva sa i rôznorodosť bezstavovcov, často endemických druhov. Dravé vtáky vďaka tomu majú veľký životný priestor, nehovoriac o dravej zveri, ako je vlk či medveď, ktoré v poslednej dobe zostupujú za potravou do ľudských sídel.

Každý vie, že ak sa lúky nespásajú a neobhospodarujú, stará suchá tráva vytvorí nepriepustnú vrstvu ako strechu domu, umožní vode, aby ľahšie opustila krajinu a následne dochádza k pôdnej erózii v nižšie položených územiach. Nastávajú tak veľké klimatické zmeny na daných územiach a zmena celého ekosystému.

valasifoto Milan KosecA pritom stačí len tak málo, vytvoriť ešte lepšie podmienky pre chov oviec a kôz.

Mali by sme byť vďační našim predkom a chovu oviec za to, že vytvorili svojou činnosťou vysokohorské lúky, hole a pasienky. Tie sú svätyne pastierskej kultúry, histórie našej spoločnosti a ovce tam preto patria . Ak ostanú ovce na pasienkoch a horských lúkach, ostane tam i človek. Ak tam nebudú ovce, nebude tam ani človek a zanikne to, čo naši predkovia vytvorili. 

Autor: František Staňo 

 

ZDIEĽAJTE NÁS