ovca jahnaPri odchove jahniat, najmä pri dojných plemenách, sa používajú v zásade tri spôsoby odchovu spojené s veľmi skorým, skorým a neskorým odstavom.

Neskorý spôsob odstavu sa v súčasnosti používa takmer výhradne pri plemenách nedojných, a to najmä pri špecializovaných mäsových plemenách. Každý z uvedených troch spôsobov odchovu má určité pozitíva a negatíva. Výber toho najvhodnejšieho závisí od mnohých okolností. Predovšetkým je potrebné zvážiť náklady na uvedené spôsoby odchovu jahniat, a na strane druhej možnú výšku tržieb z realizácie jatočných a chovných jahniat, ale aj výšku tržieb z predaja ovčieho mlieka (najmä pri veľmi skorom odstave jahniat).

Základné spôsoby odchovu

Umelý (mliečny) odchov spojený s veľmi skorým odstavom predstavuje spôsob odchovu, pri ktorom je výživa jahniat zabezpečená bez cicania materského mlieka. Jahňatá sú napájané pomocou mliečnych kŕmnych automatov alebo s využitím napájacích vedier s cumľami. Odstav jahniat od matiek sa robí už počas kolostrálneho obdobia.
Odchov jahniat spojený so skorým spôsobom odstavu predstavuje usmernený kombinovaný spôsob výživy, pri ktorom sa odstav jahniat realizujeme vo veku 30 až 40 dní a náhradu materského mlieka realizujeme využitím kompletných kŕmnych zmesí určených pre túto kategóriu jahniat (označenie zmesí je rôzne v závislosti od dodávateľa) a samozrejme s prídavkom kvalitného lúčneho alebo lucernového sena.
Odchov spojený s neskorým odstavom predstavuje v podstate kombinovaný spôsob výživy jahniat za súčasného využitia materského mlieka, objemových a jadrových krmív až do ich odstavu vo veku 80 až 120 dní. Neskorý odstav sa v súčasnosti, ako bolo uvedené vyššie, realizuje najmä v nedojných stádach oviec.

V chove dojných oviec, ktoré tvoria na Slovensku v súčasnosti podstatnú časť (asi 90 %), sa odporúča umelý odchov s použitím mliečnych kŕmnych zmesí, najmä pri vysokoprodukčných mliekových ovciach. Pri dojných ovciach s nižšou mliekovou úžitkovosťou sa odporúča odchov pomocou dôsledného škôlkovania, pri odstave jahniat vo veku 30 – 40 dní.

Umelý odchov spojený s veľmi skorým odstavom

Umelý odchov spojený s veľmi skorým odstavom sa uplatňuje najčastejšie pri intenzívnom alebo polointenzívnom chove dojných oviec s vysokou produkciou mlieka, keď tržby z predaja mlieka sú vyššie ako náklady na umelý odchov pomocou mliečnych kŕmnych zmesí (Krajča, 2006; Roháček a Margetín, 2009). V takomto prípade je tento spôsob odchovu ekonomicky veľmi zaujímavý. Umelý odchov sa využíva tiež v chovoch s vyššou intenzitou bahnenia (tri razy za dva roky), pri odchove jahniat z viacpočetných vrhov, alebo pri odchov osirelých jahniat. Odstav jahniat od matiek sa pri umelom odchove robí vo väčšine prípadov vo veku 2 až 4 dní a náhrada materského mlieka sa realizuje využitím plnohodnotných tekutých mliečnych kŕmnych zmesí. Neskôr s prídavkom kvalitného lúčneho alebo lucernového sena a s prídavkom jadrových kŕmnych zmesí (zhruba od 10. dňa odchovu). V niektorých zahraničných prácach sa možno stretnúť aj s názorom, že výhodnejšie je jahňatá odstavovať od matiek už pred napitím mledziva matky, čím sa vyhneme prenosu niektorých ochorení vírusového pôvodu (viď napr. prácu Bimczok et al., 2005).

Presun jahniat do odchovne (profylaktória) by mal byť podľa našich skúseností po cca 12 hodinovej hladovke, čo sa prakticky realizuje tak, že jahňatá, ktoré sú určené na presun do odchovne sa oddelia od matiek večer (na 1. alebo 2. deň po narodení) a následný deň ráno sa presunú do odchovne. Takýmto spôsobom sa zabezpečí, že jahňatá si skôr zvyknú na cumeľ a začnú skôr cicať mlieko z mliečneho automatu. Základnou podmienkou presunu jahniat do odchovne je, aby jahňatá prijali predtým dostatočné množstvo mledziva od svojej matky (bežne 400 g mledziva za deň, minimálne 50 g na 1 kg hmotnosti jahňaťa). Prvé mledzivo po narodení musí jahňa prijať do dvoch, najneskoršie do štyroch hodín po pôrode. Pri umelo odchovávaných jahňatách by v jednej skupine malo byť približne 20 až 30 hmotnostne a vekovo vyrovnaných jahniat.

Počas celého obdobia umelého odchovu jahniat je veľmi dôležité dodržiavať zásady zoohygienickej praxe. Podstielka v odchovni musí byť suchá a pravidelne vymieňaná. Pri adlibitnom kŕmení mliečnou kŕmnou zmesou je väčšie riziko vzniku enterotoxémií jahniat, a to predovšetkým pri jahňatách starších a žravejších. Tento fakt je často spojený s náhlym úhynom jahniat, bez výraznejších klinických príznakov. Enterotoxémie pri mliečnom odchove vznikajú v dôsledku nedostatočne strávených mliečnych bielkovín, ktoré sú živnou pôdou pre saprofytické baktérie Clostridium perfringens, ktoré produkujú toxíny spôsobujúce následne úhyny jahniat. Podľa niektorých veterinárnych lekárov vzniku enteroxémie jahniat pri mliečnom odchove možno predísť vakcináciou ich matiek pred bahnením, čo zabezpečí aj ochranu jahniat. Podľa iných veterinárnych lekárov je vhodnejšie zabezpečiť prevenciu jahniat proti enterotoxémiám použitím prípravkov udržujúcich optimálne pH v žalúdku a v črevách (napr. prípravok CITROENZYMIX) a prípravkov na podporu trávenia a ochranu pred pôsobením patogénnych a podmienečne patogénnych baktérií s použitím probiotických prípravkov s obsahom laktobacilov (napr. prípravok PROGAL). V prípade, že nie sú dodržiavané zásady zoohygienickej praxe a nie sú realizované potrebné prevenčné opatrenia (v súvislosti s možným výskytom enterotoxémií, kokcidióz a mušca), úhyny jahniat a výsledky odchovu sú spravidla horšie ako pri klasickom odchove jahniat pod matkami. Pri dodržaní všetkých zoohygienických zásad by úhyn jahniat pri umelom odchove mal byť určite nižší ako 10 %.

chov oviec jahnataNa Slovensku je nainštalovaných niekoľko mliečnych kŕmnych automatov. Pomocou tejto techniky možno poskytnúť jahňatám ad-libitné kŕmenie, pričom mlieko je vždy ohriate na požadovanú teplotu a vždy čerstvo pripravené v mixéry uvedeného zariadenia. Na dosiahnutie vysokej kvality je voda so sušeným mliekom veľmi rýchlo a intenzívne premiešavaná. Dávkovací systém sušeného mlieka zabezpečuje jeho presné dávkovanie. Pri mliečnych kŕmnych automatoch je veľmi dôležitý tvar a kvalita materiálu, z ktorého sú vyrobené cumle použité pri mliečnych kŕmnych automatoch (pre jahňatá sú vhodné skôr kratšie cumle s dostatočne veľkou perforáciou). Mliečne kŕmne zmesi (sušené mlieko) dodávajú na Slovensku viaceré firmy. Ich kvalita je rozhodujúcim faktorom ovplyvňujúcim rast jahniat počas umelého odchovu. Koncentrácia mliečnej kŕmnej zmesi (MKZ) v prvých 30 dňoch odchovu jahniat by mala byť na úrovni cca 0,14 – 0,15 kg zmesi na liter vody (do 0,20 kg/ liter). Voda by mala byť ohriata pri mliečnom kŕmnom automate na 45 °C a hotový nápoj by sa mal skrmovať pri teplote 38 - 39 °C. Teplota vody na riedenie môže byť aj vyššia (do 60°C), v závislosti od spôsobu aplikácie nápoja (napájací automat resp. vedierko s cumľami alebo z fľaše). Obsah sušiny nápoja by mal byť 18 – 20 %. Od 10. dňa sa podáva jahňatám kvalitné seno a jadro. V prvých 30 dňoch je spotreba MKZ 10 – 13 kg. Potrebný je voľný prístup jahniat k pitnej vode.

Pri umelom odchove jahniat je veľmi dôležitý spôsob privykania jahniat na cumeľ. Niektoré jahňatá s nedostatočným reflexom cicania si nezvyknú na cumeľ ani do jedného týždňa, tak aby boli sami schopné napiť sa mlieka (bez pomoci chovateľa). Ak jahňa pri pití mlieka vrtí chvostom je to pre chovateľa jasný signál, že je schopné samostatne mlieko cicať. S niektorými jahňatami sú problémy aj po 1. týždni. Pri umelom odchove jahniat v odchovniach, kde je ustajnených v jednej skupine 20 a viac jahniat sa možno stretnúť u niektorých jedincov so zlozvykom ociciavania mieškov a pupkov jahniat iných (vrstovníkov). Problémových jahniat môže byť v skupine až do 20 %. Tento zlozvyk sa vyskytuje skôr pri mladších jahňatách. Intenzita rastu je u jahniat, ktoré ociciavajú jahňatá iné, významne nižšia ako pri jahňatách bez tejto poruchy. Ide o pomerne závažný problém, keďže niektoré z odchovávaných jahniat môžu byť ponechané na ďalší chov (baránky aj jahničky) a nie sú poznatky o tom, aký vplyv to bude mať následne na ich reprodukčné parametre (najmä pri baránkoch) a ich úžitkovosť a správanie v dospelosti (najmä pri jahničkách). Ukazuje sa, že jahňatá z uvedeným zlozvykom je vhodné izolovať, resp. premiestniť do inej skupiny jahniat.

Odchov jahniat spojený so skorým spôsobom odstavu

Pri tomto spôsobe odchovu narodené jahňatá hneď po pôrodnom ošetrení umiestnime spolu s matkami do individuálneho pôrodného koterca. Pôrodné koterce sú v podstate individuálne oddelenia o rozmeroch 1,50 x 1,50 m alebo 1,50 x 1 m umiestnené v najteplejšom mieste ustajňovacieho objektu, s možnosťou kŕmenia a napájania matiek. Zhotovujú sa z latiek uložených husto vedľa seba, aby mladé jahňatá nemohli z pôrodného koterca vybiehať. V prednej časti majú dvere, ktoré možno ľahko a jednoducho otvárať. Vo väčších chovoch zriaďujeme pre 100 bahníc 12 – 15 pôrodných kotercov. V týchto kotercoch nechávame staršie bahnice spolu s jahňatami 3 až 4 dni, prvôstky dlhšie. Pobyt jahniat v pôrodných kotercoch závisí aj od veľkosti vrhu. Jahňatá z viacpočetných vrhov zostávajú v pôrodných kotercoch dlhšie. Dĺžka pobytu jahniat a bahníc v pôrodných kotercoch závisí aj od hmotnosti a kondičného a zdravotného stavu jahniat, od mliečnosti matiek, atď. Dôležité je, aby si na seba zvykli a aby sa u jahniat vyvinuli prirodzené reflexy cicania. V týchto osobitných kotercoch môžeme jahňatá individuálne sledovať a v prípade potreby im poskytnúť účinnú pomoc.

Ďalšie obdobie odchovu jahniat prebieha v skupinách (prakticky už po 1. týždni od ich uliahnutia), takže premiestňujeme približne rovnako staré jahňatá s matkami z individuálnych kotercov do spoločných oddelení a začíname s tzv. škôlkovaním. Spoločné oddelenia sú väčšie, leskami ohraničené priestory ovčína, do ktorých umiestňujeme 20 – 30 bahníc s jahňatami. V týchto oddeleniach bahnice kŕmime a pozorujeme rast a vývin jahniat. Z každého spoločného oddelenia vedie do škôlky (príkrmoviska) tzv. prebiehačka, umožňujúca prechod len jahňatám. Škôlka je teda oddelený priestor pre jahňatá s uzatvárateľnou prebiehačkou. Veľkosť otvoru v prebiehačke je 150 x 300 mm a 1 otvor stačí pre 15 – 20 jahniat. V škôlke treba umiestniť žľab na jadrové krmivo, jasle na seno a nádobu na napájanie vodou. Hneď na začiatku škôlkovania sa jahňatám podá vhodná sypká zmes určená pre odchov jahniat tejto kategórie (napr. OV 01, neskôr OV 02), seno a voda. Granulované zmesi sa jahňatám podávajú až potom, keď si zvykli prijímať sypkú zmes. Prechodne sa obidve zmesi podávajú spolu. V škôlke sa jahňatám vymieňa voda aspoň štyri krát denne, seno a jadrové krmivá raz denne. Veľkosť skupín jahniat v škôlke sa riadi priebehom bahnenia. V jednej skupine môže byť 30-100 jahniat približne rovnakého veku a škôlka sa situuje tak, aby bola pri skupine matiek týchto jahniat. Začiatok škôlkovania vo veku 7 až 10 dní sa volí preto, lebo jahňatá majú už dostatočne vypestovaný inštinkt na vyhľadanie vlastnej matky a v tomto čase ešte nedochádza k prejavom rôznych zlozvykov jahniat. Tento vek zároveň vyhovuje na to, aby sa mliečna žľaza bahníc dostala do pravidelnej činnosti.

Škôlkovanie jahniat je osobitne vhodné pre dojné ovce, pretože pri škôlkovaní je mláďatám počas odchovu bránený ľubovoľný prístup k mliečnym žľazám ich matiek (ku koncu odchovu sa jahňatá púšťajú k matkám len dvakrát denne v čase budúceho dojenia), čím sa pripravujú matky a ich vemená na dojenie. Príprava na dojenie spočíva aj v tom, že bahniciam sa upravuje kŕmna dávka, aby sa podnecovala mlieková produkcia a pobyt jahniat pod bahnicami sa organizuje tak, aby sa dva týždne po okotení bahnice mliečna žľaza vyprázdňovala v takých intervaloch, ako sa bude dojiť a postupne sa tak upevňoval spúšťací reflex. Pomocou škôlkovania jahniat podľa uvedeného harmonogramu sa ovciam formuje vemeno, zväčšuje sa a funkčne prispôsobuje na dojenie už počas odchovu jahniat. Škôlkovaním jahniat pri ich skorom odstave vo veku 30 až 40 dní dosiahneme okrem iného aj to, že jahňatá sú pri odstave samostatné, schopné si zabezpečiť požadovanú potrebu živín z jadrových a objemových krmív, ktoré majú k dispozícii, čo má za následok, že ich hmotnosť po odstave nestagnuje alebo dokonca klesá. Prechod zo škôlok do odchovní je úplne plynulý, intenzita rastu sa nepribrzdí a jahňatá dosahujú pri odstave priemernú živú hmotnosť 10 – 15 kg. Súvisí to najmä s tým, že už počas odchovu jahniat pomocou škôlkovania sa intenzívnejšie mení jednoduchý žalúdok na zložitý (tvorba predžalúdkov). Preto treba zdôrazniť, že pri určovaní termínu odstavu jahniat je dôležitejšia ich schopnosť prijímať objemové krmivá, než ich živá hmotnosť.

Odchov spojený s neskorým odstavom

Neskorý odstav sa v súčasnosti realizuje najmä pri špecializovaných mäsových plemenách oviec (suffolk, ile de France, berrichon du Cher, texel, a.p.), ale aj pri nedojných plemenách oviec s kombinovanou úžitkovosťou (romney marsch, bergschaf, a.p.). V minulosti (pred r. 1990) sa neskorý odstav jahniat vo veku 80 – 120 dní robil aj v chovoch cigájskych, valašských a merinských oviec (ekonomicky to bol na vtedajšie pomery zaujímavý systém odchovu). V chovoch s neskorým spôsobom odchovu sa produkuje kategória ťažkých jatočných jahniat s nákupnou (živou) hmotnosťou 19-45 kg. V súčasnosti sa táto kategória jahniat produkuje na Slovensku najčastejšie s využitím rôznych foriem anglo-saského systému chovu, kedy je pripúšťanie posunuté do obdobia neskorej jesene, pričom bahnenie prebieha spravidla na polointenzívnych až intenzívnych pasienkoch. Odchov jahniat sa realizuje organizovaným spôsobom najčastejšie v oplôtkoch, pod matkami. Základom výživy jahniat je materské mlieko a neskôr kvalitná pastva. Prikrmovanie jahniat jadrovým krmivom je podľa potreby (najmä v prípade nepriazne počasia). Jahňatá takto odchovávané majú pri dobrej mliečnosti matiek v prvých troch mesiacoch laktácie veľmi dobré hmotnostné prírastky (cez 300 g). Mortalita jahniat do odstavu je pri dodržiavaní zásad správnej pastevnej techniky a zooveterinárnej starostlivosti pod 6 %.


Vybrané z Príručky pre chovateľov dojných oviec: Umelý odchov jahniat a odchov pomocou dôsledného škôlkovania, Centrum výskumu živočíšnej výroby v Nitre
Zdroj: Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku